lac operón
Laktózový operón, často i lac operón, je najbežnejším príkladom operónu. Tento operón zabezpečuje transport a metabolizmus laktózy. Väčšina baktérií preferuje glukózu ako zdroj uhlíka, avšak vďaka lac operónu sú schopné efektívne tráviť aj laktózu, keď je glukóza nedostupná, a to práve vďaka beta-galaktozidáze.[1] Génová regulácia lac operónu bol prvý regulačný mechanizmus, ktorý bol jasne pochopený, takže sa stal hlavným príkladom génovej regulácie prokaryotov. Jedná sa o operón, ktorý obsahuje promótor, operátor a tri gény - lacZ, lacY a lacA. Vyskytuje sa napríklad u E. coli a mnohých iných baktérií črevnej mikroflóry. Tieto tri gény umožňujú mikroorganizmom tráviť laktózu:
- lacZ kóduje beta-galaktozidázu - vnútrobunkový enzým rozkladajúci laktózu na glukózu a galaktózu
- lacY kóduje beta-galaktozidpermeázu - umožňuje vstup beta-galaktozidov (vrátane laktózy) do bunky
- lacA kóduje beta-galaktozidtransacetylázu - enzým, ktorý presúva acetylovú skupinu z acetyl-CoA na beta-galaktozidy
Induktorom lac operónu je alolaktóza.
François Jacob a Jacques Monod využili metabolizmus laktózy na zistenie toho, podľa čoho bunky vedia, ktorý enzým majú syntetizovať. Za ich výskum na tomto operóne získali Nobelovu cenu v roku 1965.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b GRIFFITHS, Anthony J.F.; WESSLER, Susan R.; CARROLL, Sean B.. An Introduction to Genetic Analysis. 11. vyd. [s.l.] : Freeman, W.H. & Company, 2015. ISBN 9781464109485. S. 400–412.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku lac operon na anglickej Wikipédii.