Ladislav Bielik
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Ladislav Bielik | |
| slovenský fotograf | |
| Narodenie | 28. máj 1939 Levice, Slovenská republika |
|---|---|
| Úmrtie | 24. marec 1984 (44 rokov) Vyšehradské vrchy, Maďarsko |
| Manželka | Alica Bieliková |
| Deti | Peter (* 1974) |
| Odkazy | |
| Commons |  Ladislav Bielik |
Ladislav Bielik (* 28. máj 1939, Levice – † 24. marec 1984, Vyšehradské vrchy[1]) bol slovenský fotograf.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Vyštudoval chemickú priemyslovku. S fotografovaním začal počas práce vo Virologickom ústave SAV. V roku 1965 nastúpil do športového týždenníka Štart a o rok neskôr sa stal fotoreportérom denníka Smena. V roku 1968 sa oženil s novinárkou Alicou Malou.
Vrcholom jeho tvorby sú fotografie z ulíc Bratislavy, ktoré urobil počas prvých dní vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, v auguste 1968. Fotografia muža s odhalenou hruďou pred okupačným tankom[2] bola v roku 1968 zaradená do výstavnej kolekcie World Press Photo a často je prirovnávaná k fotografii Tank man. Neskôr túto snímku opakovane vyberali do renomovaných súborov najlepších fotografií 20. storočia. V roku 1971 odišiel zo Smeny do Štartu. Po roku 1975 musel, ako jedna z obetí normalizácie, aj z tejto redakcie odísť. Dôvodom boli práve fotografie z intervencie.[3] Živil sa ako fotograf na voľnej nohe. Jeho fotografie sa sporadicky objavovali v časopisoch Štart, Život, Slovenka a denníku Smena. Zahynul v marci 1984 vo Vyšehradskych vrchoch medzi mestom Vyšehrad a obcou Svätý Václav počas 2. pretekov horských automobilov Duna-Kanyar[4] pri výkone svojho povolania.[1]
Fotografie Ladislava Bielika objavil jeho mladší syn Peter: "Všetky tieto fotografie, respektíve ich negatívy, som našiel v roku 1989, ako šestnásťročný, v starom ošúchanom kufri v pivnici v paneláku, v ktorom bývame. Domnievam sa, že ich tam ukryl otec, ktorý zrejme nechcel, aby ich niekto zničil alebo ich našli policajti. Stačilo naozaj len veľmi málo a celý tento vzácny dokument mohol byť navždy stratený. Kufor bol totiž značne napadnutý plesňou a negatívy samotné už tiež niesli stopy času. Dnes sú našťastie v dobrej opatere a na bezpečnejšom mieste."
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b http://www.oslovma.hu/XXX/Kurt8Okt.pdf
- ↑ LAB.SNG. Web umenia [online]. Web umenia, [cit. 2024-08-28]. Dostupné online.
- ↑ Oběti okupace 1968 [online]. obetiokupace.dejepis21.cz, [cit. 2019-08-22]. Dostupné online.
- ↑ NÉPSZAVA. Tragikus autóverseny a Pilisben [online]. nepszava.hu, [cit. 2022-11-24]. Dostupné online. (po maďarsky)
- ↑ Rad Ľudovíta Štúra, II. trieda [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2022-11-25]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ladislav Bielik
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Diela Ladislava Bielika v katalógu Web umenia Slovenskej národnej galérie
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |