Laesio enormis

Laesio enormis (doslova: "enormné poškodenie"; iné názvy: krátenie o polovicu, krátenie nad polovicu, skrátenie cez polovicu, neúmerné skrátenie) je zásada platná v niektorých právnych systémoch, ktorá hovorí, že ak pri právnom úkone (napr. pri kúpe) hodnota plnenia (napr. hodnota tovaru) nedosahuje ani len polovicu hodnoty protiplnenia (napr. ceny zaplatenej za tento tovar), môže poškodená strana požadovať zrušenie právneho úkonu a vrátanie všetkého do pôvodného stavu alebo požadovať vyrovnanie spomínaného rozdielu medzi plneniami.

Laesio enormis v zahraničí

Zásada pochádza z rímskeho práva, konkrétne pravdepodobne z justiniánskeho práva. V súčasnosti sa vyskytuje napr.:

v rakúskom práve (§ 934 ABGB)
nepriamo - prostredníctvom judikatúry k § 138 BGB o úžere - v nemeckom práve
vo francúzskom práve (§ 1674 Code civil, rozdiel medzi plneniami však musí byť 7/12, nie 1/2)

Vyskytuje sa aj v § 1793 nového českého občianskeho zákonníka platného od januára 2014, pričom ale text nového českého občianskeho zákonníka nehovorí vyslovene o polovičnom rozdieli medzi plneniami, ale len všeobecnejšie o "neúmernom" rozdieli medzi plneniami.

Laesio enormis (resp. podobné ustanovenia) v slovenskom práve

V uhorskom občianskom práve platnom (na Slovensku) do roku 1950 táto zásada neplatila. Výslovne nebola obsiahnutá ani v česko-slovenských predpisoch od roku 1950; nepriamo však mierne náznaky tejto zásady boli v predpisoch uvedené nasledovne:

Od roku 1950 platil § 36 (1) Občianskeho zákonníka z roku 1950 o neplatnosti právnych úkonov, ktoré sa priečia zákonu alebo všeobecnému záujmu.
Od roku 1964 platil Občiansky zákonník z roku 1964, ktorý v § 39 obsahoval ustanovenie o neplatnosti právneho úkonu, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti. Okrem toho od roku 1982 (novela Občianskeho zákonníka) obsahoval tento zákonník v §399 (2) formuláciu, že pre neregulované ceny platí, že nesmie dohodnutá cena kúpenej veci prekročiť cenu toho istého alebo porovnateľného druhu novej veci, za ktorú sa vec predáva v obchode v čase uzavretia zmluvy; v ostatných prípadoch nesmie dohodnutá cena podstatne prekročiť obvyklú cenu zodpovedajúcu povahe veci. Podľa judikatúry sa za "podstatné prekročenie" kúpnej ceny považovalo navýšenie o viac ako 1/5. Toto podstatné prekročenie malo za následok relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 40a Občianskeho zákonníka.
V súčasnej právnej úprave (aj Občianskeho zákonníka) mierne náznaky tejto zásady (ale prakticky vždy s rôznymi dodatočnými obmedzeniami) možno nájsť v § 3 (1) (zákaz rozporu s dobrými mravmi), § 39 Občianskeho zákonníka (neplatnosť právneho úkonu, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom), § 49 Občianskeho zákonníka (možnosť odstúpenia od zmluvy uzavretej za nápadne nevýhodných podmienok) a § 265 Obchodného zákonníka (zákaz rozporu so zásadami poctivého obchodného styku).

Vzdialene podobný je aj zákaz úžery (na Slovensku ustanovený v Trestnom zákonníku) - pozri článok úžera.

Zdroje

Jakúbeková, D. D.: Kúpna cena a zásada „leasio enormis“ in: Olomouc Young Lawyers Debates-Collection of Papers (Olomoucké debaty mladých právníků Sborník příspěvků), 1 / 2010
Čorba, J.: Nevyváženosť zmluvných plnení a jej následky [1] Archivované 2021-04-16 na Wayback Machine
[2] Archivované 2016-03-05 na Wayback Machine
Občiansky zákonník (rôzne znenia od roku 1950 do roku 2013)
Krejci, H.: Privatrecht, 2002
[3]