Preskočiť na obsah

Lea Mrázová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lea Mrázová
slovenská maliarka, publicistka a prekladateľka
slovenská maliarka, publicistka a prekladateľka
Narodenie9. november 1906
Moštenica, Slovensko
Úmrtie11. január 1995 (88 rokov)
Bratislava, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Lea Mrázová

Lea Mrázová (rod. Krššáková) (* 9. november 1906, Moštenica – † 11. január 1995, Bratislava) bola slovenská maliarka, publicistka a prekladateľka.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Študovala na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1925 – 1927 na Filozofickej fakulte KU v Prahe, potom na UK v Bratislave, súčasne na maliarskych školách Rudolfa Vejrycha v Prahe a G. Mallého v Bratislave, 1937 na Ukrajinskej akadémii výtvarného umenia v Prahe a 1947 na Académie des Beaux Arts v Paríži. V roku 1930 – 1934 pomocná, 1934 – 1939 zodpovedná redaktorka Živeny v Martine, od 1939 pôsobila v slobodnom povolaní v Bratislave, 1950 – 1951 externá lektorka dejín francúzskej literatúry na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity.

Príslušníčka výraznej Generácie 1909 v slovenskom výtvarnom umení, stála však na vlastných umelecko-názorových pozíciách, jej diela sa vyznačujú osobitým rukopisom a koloritom. Výtvarnému umeniu sa venovala už ako redaktorka Živeny, do ktorej kreslila portréty umelcov. Sústavnejšie sa maliarstvom zaoberala od 1937, orientovala sa najmä na portrétnu tvorbu, vytvorila galériu podobizní osobností umeleckého, najmä divadelného života. Súčasťou jej tvorby boli aj zátišia, krajinomaľby, figurálne kompozície, folklórne a pracovné motívy. Pod vplyvom študijného pobytu v Paríži obohatila svoju tvorbu monumentálnymi dielami, nástennými gobelínmi a art protismi. Autorka recenzií, fejtónov, článkov i odborných štúdií, okrem Živeny spolupracovala so Slovenskými pohľadmi, Národnými novinami a s časopisom Elán. Venovala aj prekladaniu z poľskej a francúzskej literatúry.

  • Zaslúžilá umelkyňa a nositeľka viacerých vyznamenaní

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]