Legislatívny proces v SR
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Pod legislatívnym procesom treba rozumieť tvorbu práva. (lat. legus – právo). Legislatívny proces je proces, pri ktorom sa vytvorí právny predpis. Na tomto mieste spomenieme predovšetkým tvorbu najvýznamnejších prameňov práva v SR – ústavy a zákonov. Túto právomoc má u nás Národná rada Slovenskej republiky (NR SR).
Fázy legislatívneho procesu
[upraviť | upraviť zdroj]1. zákonodarná iniciatíva – právo predkladať návrhy zákonov majú poslanci NR SR a vláda SR., výbory a keď zákon vzíde z referenda, petície (napr. Klíma ťa potrebuje). Ten, kto predkladá návrh zákony sa nazýva gestor. Ešte pred 1. čítaním, musí byť návrh predložený výboru pre európske záležitosti, ktorý musí potvrdiť, že daný návrh je v súlade s platným právom Európskej únie.
2. prerokovanie zákona – NR SR má povinnosť sa predloženým návrhom zaoberať (tzv. prvé čítanie). Ak hlasovaním uzná, že ide o zákon potrebný, posunie ho do druhého čítania – t.j. na prerokovanie v určitých výboroch parlamentu, ktoré návrh pripomienkujú (napr. zákon o vysokých školách nebude prejednávať aj výbor pre bezpečnosť, ale predovšetkým výbor pre mládež, kultúru, školstvo a pod). Potom sa návrh zákona dostáva späť pred celé plénum NR SR (tretie čítanie).
3. schvaľovanie zákona – na to, aby bola NR SR uznášaniaschopná, musí byť prítomná nadpolovičná väčšina poslancov (aspoň 76 ľudí). Na schválenie bežného zákona postačuje nadpolovičná väčšina prítomných poslancov (teoreticky teda stačí aj 39 ľudí). Na prijatie alebo zmenu ústavy je potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov (t.j. aspoň 90 hlasov).
4. podpisovanie zákona – zákon podpisujú 3 najvyšší ústavní činitelia – predseda vlády, predseda NR SR a prezident, ktorý ho do pätnástich dní musí podpísať. Ak má voči zákonu výhrady (predovšetkým podozrenie, že nie je v súlade s ústavou), musí v tejto 15-dňovej lehote zákon vrátiť s pripomienkami na prerokovanie – uplatní si tzv. právo relatívneho veta. O vrátenie zákona späť do parlamentu môže prezidenta požiadať aj vláda. NR SR má potom povinnosť zákon znova prerokovať – ak ho znova schváli nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov (aspoň 76-mi poslancami), potom už prezident nemá možnosť sa voči nemu odvolať. Ak ho nepodpíše, zákon sa zverejní v zbierke bez jeho podpisu.
5. nadobudnutie platnosti a účinnosti zákona – zákon nadobúda platnosť, keď vyjde v tzv. Zbierke zákonov po tom, čo ho svojimi podpismi autorizovali predseda NR SR, predseda vlády SR a prezident SR. Všeobecne záväzné právne predpisy nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov a účinnosť nadobúdajú 15. dňom po vyhlásení v zbierke zákonov, ak v nich nie je ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Obdobie medzi platnosťou a účinnosťou sa nazýva legisvakančná lehota.
Platnosť je potrebné odlíšiť od účinnosti zákona (napr. zákon vyjde v Zbierke zákonov, ale jeho účinnosť začne až od určitého dátumu – napr. 1. januára 2019). Táto lehota sa zväčša dáva preto, aby sa subjekty, ktorých sa zákon týka, mohli s ním za daný čas oboznámiť.
Iným príkladom rozdielu medzi platnosťou a účinnosťou môže byť rozhodnutie ústavného súdu. Ten pri potvrdení nesúladu zákona s ústavou môže pozastaviť účinnosť zákona. Zákon tým automaticky nestráca platnosť – to sa udeje až šesť mesiacov po tom, ak zákon medzitým NR SR neopraví.