Preskočiť na obsah

Levočská kotlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Levočská kotlina
geomorfologická časť
Medvedích chrbtov
Centrálna časť kotliny
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Levoča
Časť Medvedích chrbtov
Hranice Medvedie chrbty
Mesto Levoča
Rieka Levočský potok
Súradnice 49°01′44″S 20°34′55″V / 49,029°S 20,582°V / 49.029; 20.582
Najnižší bod údolie Levočského potoka
 - poloha Levočské Lúky
 - výška cca 460 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Levočská kotlina je geomorfologickou časťou Medvedích chrbtov.[1] Leží v ich strednej časti, v okolí mesta Levoča v levočskom okrese.[2]

Nachádza sa v centrálnej časti Spiša, v severnej polovici strednej časti Hornádskej kotliny. Je jedinou časťou Medvedích chrbtov a jej veľkú časť zaberá mesto Levoča. Poloha kotliny spôsobuje, že ju obklopuje len vlastný podcelok.[1] Zo severu južným smerom tečú vodné toky, ktoré ústia do Levočského potoka, prítoku rieky Hornád.

Kotlina leží v zovretí vrchov a najmä severne ležiace Levočské vrchy umožňujú zaujímavé a ďaleké výhľady. Výnimočný je pohľad z Mariánskej hory priamo nad mestom, ktoré je vďaka bazilike významným pútnickým miestom. Na severozápade leží Ostrá hora (933 m n. m.) a Brezová (947 m n. m.), na západe Končistá (643 m n. m.), Výhľadná (598 m n. m.) a Lúč (613 m n. m.), na juhu Kačelák (677 m n. m.) a na východe Jazerec (640 m n. m.).[2]

Územím vedie zo západu (od Popradu) na východ (do Prešova) Európska cesta 50 v koridore diaľnice D1, priamo Levočou prechádza cesta I/18, na ktorú nadväzujú miestne komunikácie. Z juhu je mesto napojené privádzačom na D1, cestou II/533 s mestom Spišská Nová Ves, a rovnakým smerom vedie i železničná trať Spišská Nová Ves – Levoča.[2]

Územie s mestom Levoča v centrálnej časti patrí vďaka stredovekým stavebným pamiatkam, zapísaným na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, k najnavštevovanejším regiónom Slovenska. Významným cieľom veriacich je Mariánska hora s bazilikou, ktorá je súčasťou Slovenskej mariánskej cesty.

Turistické trasy

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-05]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-11]. Dostupné online.