Preskočiť na obsah

Lexikón erbov šľachty na Slovensku

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Lexikón erbov šľachty na Slovensku je slovenská viaczväzková špecializovaná encyklopédia, ktorá sa zaoberá históriou šľachtických rodov na Slovensku a ich erbami. Vychádza vo vydavateľstve Hajko & Hajková. Jej zakladateľom je Denis Pongrácz, ktorý založil aj edíciu Series Nobilium.

Zatiaľ (2017) vyšli 4 diely: Trenčianska stolica (2000), Liptovská stolica (2004), Oravská stolica (2007), Nitrianska stolica (2010). Súborné ISBN 80-88700-34-5.

Štruktúra lexikónu

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý diel obsahuje úvod vydavateľa, predhovor Jozefa Nováka, v ktorom hodnotí autorovu prácu v tejto oblasti a vyzdvihuje vzájomnú prepojenosť rodopisného a heraldického prístupu.[1] Nasleduje stať Frederika Federmayera s názvom Trenčianska šľachta a jej erby, kde autor opisuje spracovanie témy vo všeobecnosti a aj s osobitným prihliadnutím na Trenčiansku stolicu. Okrem iného tu odôvodňuje rozhodnutie venovať sa rodom spomínaným v súpisov z rokov 1596 a 1646/47.[1] Nasledujú heslá o 437 rodoch z týchto súpisov, často sprevádzané čiernobielymi vyobrazeniami erbov. Za textovou časťou je 28 farebných vyobrazení erbov od Denisa Pongrácza.[1] Knihu završuje zoznam poznámok, literatúry (119 titulov) a archívnych prameňov (142 zdrojov).

Druhý diel obsahuje predhovor Dalibora Hájeka (s. VI-VII.), úvod autorov (s. VII-X.). Ako základ pre heslár slúži zbierka erbov Ľudovíta Matiašovského, ktorý svoje dielo kvôli skorej smrti nedokončil. Jeho zoznam obsahuje 460 mien. Autori lexikónu z nich vybrali a spracovali do podoby encyklopedických hesiel 203 rodov. Mená rodov sú uvedené aj s dobovými historickými variantami.[2] Nasleduje zoznam literatúry (vyše 240 titulov). Dielo ukončuje farebné zobrazenie 78 rodových erbov, ktorých autorom je Ladislav Čisárik.

Tretí diel začína prehovorom autorov (s. VI-X.), za ktorým nasleduje heslová časť, ktorá spracováva 190 šľachtických rodov z Oravskej stolice. Za základ pre zoznam rodov zobrali zbierku erbov Adolfa Medzihradského. Dielo ukončuje farebné zobrazenie 90 rodových erbov, ktorých autorom je Ladislav Čisárik.

Štvrtý diel otvára úvod s názvom Slovo autora (s. XV-XVII.), pokračuje otváracou staťou Šľachta Nitrianskej stolice a jej vývoj v 16. a 17. storočí (s. XVI-XXI.). Nasleduje vlastná textová časť, ktorá spracováva vyše 400 rodov.[3] Po zozname poznámok, literatúry a archívnych prameňov nasleduje obrazová časť s deväťdesiatimi erbmi od Ladislava Čisárika.

Recepcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Recenzent I. dielu sa nestotožňuje s tým, že za základ boli vzaté vybrané súpisy šľachty, tvrdí: „Zastávam názor, že ak ide o zdokumentovanie erbov šľachty, neslobodno sa v budúcich prácach obmedziť na jeden alebo viaceré súpisy šľachty, ale bude treba do edície zahrnúť všetky rody známe na území stolice, nech informácie o nich pochádzajú z hociktorého prameňa“.Za textovou časťou je 28 výtvarne dobre zvládnutých farebných príloh (strany 305 až 332) s vyobrazeniami erbov od Denisa Pongrácza. Škoda, že miesto strednej modrej uplatňuje sa u všetkých erbov nevhodne tmavá fialovo-modrá farba. Vydavateľa treba však pochváliť za dokonalé výtvarné spracovanie publikácie vrátane väzby “[1] Dielo porovnáva s inými: FAUST, Ovidius. Súpis erbových listín zemianskych. Bratislava : Mesto Bratislava, [1937]. 164 s. (Monumenta Historica Bratislavensi; zv. 1.) a s Novákovou dvojdielnou knihou Rodové erby na Slovensku (1980; 1986).

V recenzii druhého dielu sa uvádza: „Nazdávam sa, že táto práca spĺňa všetky uvedené kritéria [pozn. vysoká vedecká, umelecká aj polygrafická úroveň], ba do značnej miery by sa mohla stať vzorovou aj pre nasledujúce výskumy a publikácie v ostatných historických regiónoch Slovenska“.[2] Dielo má „nanajvýš aktuálny, nielen regionálny, ale aj národný, či dokonca medzinárodný význam“. Vysoko hodnotí úroveň textu a rovnako výtvarných spracovaní erbov.[2] Recenzia končí tvrdením: „Dá sa oprávnene predpokladať, že predstavený lexikón sa stane vyhľadávaným artiklom na našom knižnom trhu a bude vzácnym prírastkom nielen do odborných, verejných, ale aj súkromných knižníc na Slovensku i v zahraničí.“[2]

Marianna Kosmačová vo svojej recenzii štvrtého dielu uvádza: „Lexikón je prácou hodnotnou tak po umeleckej, ako aj vedeckej stránke.“ a v závere sumarizuje: „Lexikón je nepochybne užitočnou pomôckou tak pre odbornú verejnosť, ako aj pre nadšencov genealógie a heraldiky, prináša cenné informácie o známych i neznámych nitrianskych rodoch, pri niektorých z nich opravuje už niekoľko desaťročí pretrvávajúce nesprávne údaje. Dielo je prínosom pre každého záujemcu o dejiny šľachty.“[3]
Recenzent v Knižnej revue: „Doteraz vydané publikácie z vydavateľstva Hajko & Hajková zaznamenávajúce existenciu šľachtických rodov v ranom i neskoršom období Uhorska sa stretávajú so záujmom odbornej i laickej verejnosti. Okrem odbornej textovej časti prispievajú k tomu aj esteticky náročné a technologicky špičkovo prekreslené historické artefakty“[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d ALEXY, Zdenko G. Federmayer, F., Pongrácz, D.: Lexikón erbov šľachty na Slovensku I. Slovenská archivistika (Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, odbor archívov a registratúr), 2002, roč. 37, čís. 1, s. 149 – 150. ISSN 0231-6722.
  2. ↑ a b c d SOKOLOVSKÝ, Leon. Novák, J. - Vítek, P.: Lexikón erbov šľachty na Slovensku II. Liptovská stolica. Slovenská archivistika (Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, odbor archívov a registratúr), 2005, roč. 40, čís. 1, s. 139 – 140. ISSN 0231-6722.
  3. ↑ a b ČENTÉŠOVÁ, Marianna. Lexikón erbov šľachty na Slovensku IV. Nitrianska stolica. Šľachta Nitrianskej stolice podľa súpisov z rokov 1600 a 1606. Dejiny (Prešov: Inštitút histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove), 2011, roč. 6, čís. 2, s. 114 – 115. Dostupné online [cit. 2017-01-27]. ISSN 1337-0707.
  4. ↑ RAGAČ, Radoslav. Lexikón erbov šľachty na Slovensku, 4. diel Nitrianska stolica - Peter Keresteš. Knižná revue (Bratislava: Literárne informačné centrum), 2. marec 2011, roč. XXI, čís. 5, s. 11. Dostupné online [cit. 2017-01-27]. ISSN 1210-1982. Archivované 2016-06-18 z originálu.

Bibliografický odkaz

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FEDERMAYER, Frederik. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Kresby Denis Pongrácz. Zväzok I : Trenčianska stolica : šľachta Trenčianskej stolice podľa súpisov z rokov 1596 a 1646/47. Bratislava : Hajko & Hajková, 2000. 332 s. ISBN 80-88700-48-5.
  • NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok II : Liptovská stolica : zemianske rody podľa Matiašovského zbierky erbov. Bratislava : Hajko & Hajková, 2004. 175 s. ISBN 80-88700-60-4.
  • VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2.
  • KERESTEŠ, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok IV : Nitrianska stolica : šľachta Nitrianskej stolice podľa súpisov z rokov 1600 a 1606. Bratislava : Hajko & Hajková, 2010. 327 s. ISBN 978-80-88700-74-6.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lexikón_erbov_šľachty_na_Slovensku&oldid=7719693“