Preskočiť na obsah

Liberálno-demokratická strana (Japonsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Liberálno-demokratická strana
Liberálno-demokratická strana
Základné informácie
SkratkaLDP
Založenie15. november 1955; pred 62 rokmi
PredsedaŠigeru Išiba
Poslancov
125 / 242
(Snemovňa poradcov)
283 / 465
(Snemovňa reprezentantov)
1266 / 2614
(Členovia prefekturálnych zastupiteľstiev)
Volebný výsledok33,28%% (všeobecné voľby 2017)
IdeológieJaponský nacionalizmus[1]
Národný konzervatizmus[2]
Sociálny konzervatizmus[3]
Liberálny konzervatizmus[4]
Ekonomický liberalizmus[5]
Pravicový populizmus[6]
Neokonzervatizmus[7]
Politické spektrumstredná pravicapravica
počet členov1 068 560 (2017)[8]
Ďalšie informácie
Sídlo11-23, Nagatachō 1-chome, Čijoda, Tokio 100-8910, Prefektúra Tokio, Japonsko
NovinyJiyū Minshu
Farby
     Zelená
Webwww.jimin.jp

Liberálno-demokratická strana (jap. 自由民主党Džijú minšu tó, skratka LDP) je japonská politická strana, založená v roku 1955.[9] Ide o tradične dominantnú stranu na japonskej politickej scéne,[10] ktorej členovia s výnimkou období v rokoch 19931996 a 20092012 vždy zastávali úrad premiéra krajiny.

Vo voľbách v roku 2012 opätovne strana získala kontrolu nad vládou. V súčasnosti má 283 kresiel v dolnej komore parlamentu a 125 v hornej komore, čo jej spolu s koaličnou stranu Komeito zaručuje absolútnu väčšinu v oboch komorách. Bývalý premiér Šinzó Abe a mnohí súčasní a bývalí ministri za LDP sú tiež známi členovia Nippon Kaigi, monarchistického a popieračského hnutia.[11] Súčasným premiérom Japonska je od septembra predsedsa LDP, Jošihide Suga.

Vývoj a charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

LDP vznikla v roku 1955 zlúčením Japonskej demokratickej strany a Liberálnej strany. Preto je si ju možné mýliť aj s už v súčasnosti nefunkčnou Liberálnou stranou z roku 1998 ( 自由党, Jiyūtō), ktorá sa zlúčila s Demokratickou stranou Japonska (民主党 Minshutō) aby vytvorili Demokratickú stranu (民進党 Minshintō), hlavnú opozičnú stranu do roku 2017.[12]

Zahajovací zjazd LDP v roku 1955.

Politika strany je konzervatívna (s liberálnymi aj národno-sociálnymi prúdmi), ekonomicky a proamericky orientovaná, čo sa v minulosti prejavilo predovšetkým podporou bezpečnostnej politiky bývalej Bushovej administratívy. V súčasnosti je japonská vláda považovaná s premiérom Abem za najväčšieho podporovateľa politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Z dôvodu takpovediac neprerušeného vládnutia strany od samotného založenia v roku 1955 došlo k veľmi úzkemu prepojeniu tamojšej byrokracie a hospodárstva, tj. ku tzv. klientelizmu, čo na jednej strane prispelo k pravidelným korupčným škandálom, na druhej strane k povojnovému japonskému hospodárskemu rastu.

Strana, obzvlášť odkedy ju vedie ako líder Abe, dlhodobo podporuje pozvoľné upúšťanie od pacifistického článku 9 japonskej povojnovej ústavy, ktorý pôsobenie japonskej armády (JSDF) obmedzuje na sebaobranu.[13] Jej členov tiež obviňujú z kontroverzií pri návšteve tokijskej svätyne Jasukuni, v ktorej sú uctievané duše padlých japonských vojakov vrátane usvedčených vojnových zločincov z druhej svetovej vojny.[14]

Pre stranu, ostatne ako pre všetky japonské politické strany, je typické frakcionárstvo vo vnútri strany. Navonok síce LDP vystupuje jednotne, v skutočnosti však jednotliví členovia sú členmi frakcií (habatsu), menších častí organizácie.[15] Pre japonské frakcionárstvo je charakteristická stabilita a inštitucionalizácia.[16] Frakcie v LDP existujú od jej založenia, a hoci sa ich názvy a zloženie zmenilo, sú terajšie frakcie dohľadateľné až k tým pôvodným.

Frakcie poskytujú pre svojich členov služby, bez ktorých by v politike nemohli byť úspešní, vrátane finančnej podpory kancelárií poslancov a volebných kampaní, keďže náklady na fungovanie od štátu sú nepostačujúce.

V roku 2018 fungovalo sedem hlavných frakcií vrátane Seiwa, Heisei, Kōchikai, Shisuikai. Dve najväčšie s Tarom Asom a Fumijom Kišidom otvorene podporujú premiéra Abeho.[15]

  • Seiwa je v súčasnosti vedená Hirojukim Hosodom, pôvodne bola založená v roku 1962 bývalým premiérom Takeom Fukudom a vedená ďalšími bývalými premiérmi Džuničiróm Koizumim a Joširom Morim. Jej členom bol aj premiér Šinzó Abe.
  • Heisei bola založená bývalým premiérom Šigeruom Jošidom, od roku 2009 ju vedie Fukuširo Nukaga. Ide o keynesiánsku, pravicovo-liberálnu a pro-čínsku frakciu, podporujú ju robotníci a farmári.
  • Kōchikai bola zodpovedná za ekonomický vývoj krajiny medzi rokmi 1960-1988, je konzervatívnejšia než Heisei, podporujú ju byrokracia a úradníci, tiež ju zakladal Jošida.
  • Shisuikai je považovaná za najpravicovejšiu frakciu, hoci ideologicky je tiež keynesiánska a pravicovo-liberálna, v súčasnosti však nejestvuje, keďže jej členovia odišli do Novej ľudovej strany.

Premiéri za LDP v 21.storočí

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. The Resurgence of Japanese Nationalism (the Globalist) [online]. [Cit. 2016-07-11]. Dostupné online.
  2. [s.l.] : [s.n.].
  3. Inada, Miho; Dvorak, Phred. "Same-Sex Marriage in Japan: A Long Way Away?" The Wall Street Journal. 20 September 2013. Prístup 14.11.2018.
  4. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-0-8108-7539-5.
  5. MURAMATSU, Michio. State and Administration in Japan and Germany: A Comparative Perspective on Continuity and Change. [s.l.] : [s.n.], 1997.
  6. LINDGREN, Petter. The Era of Koizumi's Right-Wing Populism [online]. . Dostupné online.
  7. HEBERT. Wind Bands and Cultural Identity in Japanese Schools. [s.l.] : [s.n.], 2011. S. 44.
  8. . Dostupné online.
  9. Japan - THE LIBERAL DEMOCRATIC PARTY [online]. . Dostupné online.
  10. Washington Post: Japan's Political Parties [online]. [Cit. 2018-11-14]. Dostupné online.
  11. https://web.archive.org/web/20160817120240/http://www.nytimes.com/2014/09/13/opinion/tea-party-politics-in-japan.html
  12. The Democratic Party of Japan [online]. Demokratická strana Japonska (1998), 2006, [cit. 2008-09-06]. Dostupné online.
  13. NYE, Joseph S.. Vzostup liberálneho Japonska [online]. Hospodárske noviny, 15.6.2007, [cit. 2018-11-14]. Dostupné online.
  14. LDP policy head Inada visits Yasukuni Shrine [online]. The Japan Times, 28.4.2016, [cit. 2018-11-14]. Dostupné online. Archivované 2018-11-14 z originálu. (po anglicky)
  15. a b JAIN, Purnendra a Takeshi Kobayashi. Why LDP factions still matter for Abe [online]. East Asia Forum, 23.8.2018, [cit. 2018-11-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. HOFFMAN, Steven. Faction Behavior and Cultural Codes: India and Japan. The Journal of Asian Studies, 1981, s. 231–254. DOI10.2307/2054863.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]