Preskočiť na obsah

Lieskovský kanál (prítok Ortova)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lieskovský kanál
kanál
Štát Slovensko Slovensko
kraj Košický kraj
Okres Michalovce
Obec Krišovská Liesková
začiatok Krišovská Liesková
 - poloha Joráňov riadok
 - výška 104 m
 - súradnice 48°34′42″S 22°02′35″V / 48,5784°S 22,0430°V / 48.5784; 22.0430
Ústie Ortov
 - poloha Krišovská Liesková
 - výška 98 m
 - súradnice 48°33′51″S 22°03′05″V / 48,5641°S 22,0513°V / 48.5641; 22.0513
Dĺžka 1,9 km
Rád toku VII.
Číslo hydronyma 4-30-02-3054
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Lieskovský kanál[1] je kanál v regióne Dolný Zemplín, na území obce Krišovská Liesková v okrese Michalovce v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina. Má dĺžku 1,9 km a je tokom VII. rádu.

Začína sa v 104 m n. m. v centrálnej oblasti územia obce Krišovská Liesková, v časti obce Liesková, na južnom okraji intravilánu obce v poľnohospodárskom extraviláne, v poli Joráňov riadok, v okrese Michalovce.

Od prameňa tečie južným smerom cez poľnohospodársky extravilán územím obce Krišovská Liesková, cez časť obce Liesková, v 103 m n. m. jemne mení smer na juhovýchod, v 102 m n. m. mení smer na juh a ďalej na juhozápad, v 100 m n. m. zmena smeru na juhovýchod, v 98 m n. m. ústi na území obce Krišovská Liesková do vodného toku Ortov ako jeho pravostranný prítok.[2]

Lieskovský kanál (prítok Ortova) patrí do okresu Michalovce v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina v geomorfologickom podcelku Kapušianske pláňavy.[3][4] Nemá prítok.[5]

Pôvod názvu

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý element dvojslovného názvu má pôvod v názve niekdajšej samostatnej obce Liesková, ktorá bola v roku 1960 zlúčená s obcou Krišov do obce Krišovská Liesková, takže dnes je jej časťou obce. Z toponyma Liesková, po rozšírení o formant -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok so spevnenými aspoň bokmi bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Lieskovský kanál ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6]. Motiváciou pomenovania niekdajšej samostatnej obce Liesková bola individualizácia charakteristického miesta zvýšeného výskytu porastu liesky obyčajnej, latinsky Corylus avellana. Názov vodného toku Lieskovský potok bol štandardizovaný v roku 1990[7]. V množine slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Lieskovský kanál (prítok Ortova) nie je jedinečným hydronymom (november 2022). Ďalšie dva vodné toky – kanály majú identický štandardizovaný názov: Lieskovský kanál (prítok Udoče) a Lieskovský kanál (prítok Ižianskeho kanála).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy vodných tokov - kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1][nefunkčný odkaz] [cit. 2022-11-11].
  2. Geografické názvy okresu Trebišov A22. Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-470/1991 z 30.9.1991. 99 s. S. 34, 79. ISBN 80-900509-1-5.
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-10-30]
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 146. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Priebeh Lieskovského kanála v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-11-11]
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  7. Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 55, 68. ISBN 80-85164-17-5.