Preskočiť na obsah

Lievik trúbkovitý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lievik trúbkovitý
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Craterellus cornucopioides
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lievik trúbkovitý (Craterellus cornucopioides) je jedlá huba z čeľade kuriatkovitých (Cantharellaceae).

Lievik trúbkovitý má osobitý a trochu smutný výzor.[1] Plodnica je trúbkovito-lievikovitá, tenko mäsitá, v hornej časti 3 – 8 cm široká, 5 – 12 cm vysoká, s prehnutým okrajom, ktorý býva v mladosti celistvý, v dospelosti vlnitý, laločnatý a roztrhaný. Na vnútornej strane je najprv hnedočierna, neskôr čiernosivá až čierna a lupinkatá. Vonkajšiu stranu celej huby vrátane hlúbika pokrýva výtrusové rúcho (hymélium), preto je v dospelosti od bieleho výtrusného prachu belavo oinovatená.[2] Konzistecia plodnice je veľmi krehká, je bez výraznej chuti a s príjemnou vôňou.[3] Výtrusy sú vajcovito elipsovité, hladké, bezfarebné, veľké 12–15 × 7–8,5 μm. Výtrusný prach je biely.[4]

Plodnice vyrastajú koncom leta, najmä však v jeseni (od augusta do novembra[4]), v bohatých zrastencoch vo veľkých skupinách, v opadanom lístí v listnatých a zmiešaných lesoch, vzácnejšie v ihličnatých.[3] Najčastejšie sa vyskytujú v bučinách a dubinách, kde trsy plodníc, často tvoria čarovné kruhy.[1] U nás je všade pomerne rozšírený, najmä v podhorských oblastiach.[2]

Praktický význam

[upraviť | upraviť zdroj]

Je to veľmi chutná huba, aj keď svojim výzorom hubárov nepriťahuje. Vhodná je do polievok, omáčok, na zaváranie v octovom náleve a na sušenie.[3] V Česku, kde je obľúbenejší, sa často suší a drví na prášok, ktorý sa potom používa ako korenie do rozličných pokrmov (obľúbený je najmä pokrm zvaný kuba, ktorý v mnohých domácnostiach nesmie chýbať na štedrovečernom stole[5]).[6]

Možnosť zámeny

[upraviť | upraviť zdroj]

Možnosť zámeny s nejakou inou hubou je pre jej charakteristický tvar a farbu nepravdepodobný. Najviac sa mu podobá nejedlý lievik kučeravý (Craterellus sinuosus), ktorý rastie v lete a na jeseň v listnatých lesoch jednotlivo alebo najčastejšie v trsoch.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 299.
  2. a b c Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 164.
  3. a b c Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 220.
  4. a b Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 134.
  5. Zdeněk Brýdl. Velká databáze receptů. Praha : KKnihy.cz, 2017. ISBN 978-80-7570-029-2. S. 50.
  6. Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 182.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]