Carl Linné

	Carl Linné
	; švédsky prírodovedec, lekár, entomológ a botanik
Narodenie	23. máj 1707; Råshult
Úmrtie	10. január 1778 (70 rokov); Uppsala
Podpis
Odkazy
Projekt; Gutenberg	Carl Linné; (plné texty diel autora)
Commons	Carl Linné
	Biologický portál; Biografický portál

Carl Linné (Carl von Linné, lat. Carolus Linnaeus; * 23. máj 1707, Råshult – † 10. január 1778, Uppsala) bol švédsky prírodovedec, lekár, entomológ, botanik a zakladateľ taxonómie. Ako prvý sa pokúsil o systematické zatriedenie rastlín a živočíchov. Zaviedol binomickú nomenklatúru, to znamená pomenovávanie rastlín a živočíchov dvoma menami – rodovým a druhovým. Zaoberal sa aj arachnológiou.

Svoju botanickú a zoologickú taxonómiu Linné založil na aristotelovskej logike.

Bol stúpencom kreacionizmu.

Vyslovil predpoklad o hybridnom pôvode niektorých foriem a pripúšťal obmedzenú premenlivosť druhov pod vplyvom ich existenčných podmienok.

V diele Systema naturae (Sústava prírody, 1735) popísal všetky dovtedy známe druhy rastlín a živočíchov, v prácach Genera plantarum a Species plantarum opísal 7300 druhov rastlín. Zaviedol do vedy pojem druh ako základ prirodzenej sústavy organizmov.

Je po ňom pomenovaný minerál linnéit.

Životopis

Už od detstva sa zaujímal o prírodu, pozoroval a študoval rastliny. Tento záujem prevzal po svojom otcovi farárovi, ktorý bol vášnivým záhradkárom. Rovnako ako jeho otec však nemal v úmysle pokračovať v úradníckej kariére a v roku 1727 začal študovať medicínu na univerzite v Lunde, aby po roku prestúpil na univerzitu v Uppsale, ktorá bola v tom čase považovaná za najlepšiu univerzitu vo Švédsku. Celý čas sa venoval svojej záľube - botanike. S pomocou profesora biológie Olofa Rudbecka získal Karol miesto záhradníka v univerzitnej botanickej záhrade. V tom čase bola botanika súčasťou vzdelávania lekárov, ktorí používali bylinky na liečbu. Svoje botanické znalosti výrazne rozšíril aj počas expedície v roku 1732 v Laponsku, počas ktorej prešiel viac ako 7 000 km a opísal mnoho nových druhov rastlín. Výsledkom tejto výpravy bola podrobná správa, ktorá obsahovala aj podrobnosti o živote obyvateľov a lekárske pozorovania.

Po návrate z expedície si ešte nejaký čas zarábal prednáškami, v ktorých informoval o svojich pozorovaniach v Laponsku, vrátane minerálov, o ktoré sa tiež zaujímal. Príjmy z týchto prednášok stačili na financovanie jeho druhej expedície, na ktorú sa vydal dva roky po prvej. Počas druhej výpravy sa zamiloval do Sáry, dcéry lekára z Falunu, a požiadal ju o ruku. Jeho budúci svokor mu však stanovil podmienku - najprv musí dokončiť štúdium medicíny, aby mal stály zdroj príjmu. Preto odišiel študovať do Holandska, napísal dizertačnú prácu o malárii a získal doktorát na univerzite v Harderwijku. Jeho návrat do Švédska sa oneskoril, pretože v Holandsku sa mu podarilo spriateliť s niekoľkými bohatými ľuďmi, ktorí financovali vydanie jeho životného diela Systema naturae. Neskôr dielo ešte rozšíril, takže v roku 1770 malo nakoniec viac ako 6 000 strán v troch zväzkoch. Potom navštívil Paríž, Londýn, pracoval v niekoľkých botanických záhradách v Holandsku a vydal tam niekoľko menších vedeckých prác. Napokon sa v roku 1738 vrátil do Švédska, už ako uznávaný vedec, a oženil sa so Sarou Moraeusovou. V Štokholme si otvoril lekársku prax a v roku 1742 sa stal profesorom na univerzite v Uppsale. Jeho úspechy boli uznané, stal sa prvým prezidentom práve zakladanej Kráľovskej švédskej akadémie vied (aktívne sa podieľal na jej založení), bol poctený šľachtickým titulom, funkciou lekára kráľovského dvora a zahraničným členstvom na mnohých univerzitách.

V meste Råshult sa nachádza Dom Karla Linného, ktorý bol zrekonštruovaný v štýle Linnaeusovej éry a je v ňom umiestnené vybavenie, ktoré bádateľ zozbieral. Kvetinová záhrada z 18. storočia je stále zachovaná a rastú v nej rovnaké druhy rastlín ako v jeho dobe.

S manželkou Sarou mal sedem detí - dvoch synov (Carla a Johannesa) a päť dcér (Elisabeth Christinu, Saru Magdalénu, Lovisu, Saru Christinu a Sophiu). V roku 1774 mu v práci na univerzite zabránila mozgová príhoda. Odvtedy sa jeho zdravotný stav zhoršoval, napriek tomu prežil infarkt a zomrel v roku 1778.

Zaujímavosti

Linné popisuje, ako na svojej ceste po Laponsku ženu, ktorá tvrdila, že má v bruchu tri žaby, ktoré na jar očividne cválajú. Nepoužívala však liečbu, ktorú odporúčal Linné - pitie tekutého dechtu. Radšej sa liečila vodkou, ktorá podľa nej žaby upokojovala.
Vo svojom prevratnom diele Systema naturae sa prikláňa k 200 rokov starej povere, podľa ktorej sa lastovičky na zimu usadia v bahne jazier a tam prečkajú.^[1]
Linné neznášal kritiku a mal osobitý spôsob, ako dráždiť svojich vedeckých oponentov. Napríklad istému nenápadnému druhu buriny dal latinský názov Siegesbeckia - podľa Johanna Siegesbecka, ktorý si dovolil mať iný názor ako on.
Do kostola chodil so svojím obľúbeným psom Pompeom. Presne po hodine vstal a odišiel z kostola, a to bez ohľadu na to, či sa bohoslužba skončila alebo ešte prebiehala.

Dielo

Systema naturae (Sústava prírody), 1735
Genera plantarum (Rody rastlín), 1737
Species Plantarum (Druhy rastlín), 1753
Philosophia botanica (Filozofia botaniky), 1751

Pozri aj

Referencie

↑ Meteor o nebezpečném alkoholu, objevu z budoucnosti a vlaštovkách na Měsíci [online]. Dvojka, 2022-12-31, [cit. 2023-01-10]. Dostupné online. (po česky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karol Linneusz na poľskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Carl Linné

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] Meteor o nebezpečném alkoholu, objevu z budoucnosti a vlaštovkách na Měsíci [online]. Dvojka, 2022-12-31, [cit. 2023-01-10]. Dostupné online. (po česky)

[1]