Lokomotíva Dringos
 |
Podľa názoru niektorých redaktorov by sa mal tento článok presunúť na názov Rušeň Dringos. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii. |
Rušeň Dringos[1] je pravdepodobne najstarší funkčný rušeň, ktorý bol poháňaný leteckou vrtuľou. Konštrukcia tohto rušňa pochádza z Nemecka, z roku 1919.[2]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Princíp rušňa si nechal patentovať Dr Ing. Otto Steinitz a prototyp postavil pod licenciou spoločnosti Luftfahrt v Grünewalde na predmestí Berlína. Rušeň bol úspešne vyskúšaný 11. mája 1919 na trati z Grünewaldu do Beelitzu.[1] Praktické využitie rušňa však nie je známe, riaditeľstvo železníc o túto konštrukciu neprejavilo záujem. Tento rušeň bol sprevádzkovaný skôr ako ruský Aerovagon (1921) a neskorší „koľajový zeppelin“ (1931).[3]
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Pohon rušňa zabezpečovali 2 vrtule, každá umiestnená na jednom čele rušňa.[2] Pre pohon bol použitý letecký 6 valcový radový motor, pôvodne určený na vojenské použitie.[1] Dôvodom použitia takýchto motorov bol aj fakt, že Nemecko po 1. svetovej vojne malo zničiť vojenský materiál. Ako podvozok pre konštrukciu prototypu bol použitý starý plošinový vozeň.[1]
Rušeň bol skúšaný na trati Grünewald – Beelitz, kde dosiahol aj udržal rýchlosť 60 km/h. Pravdepodobne by dosiahol aj vyššie rýchlosti ale toto nebolo skúšané z dôvodu nedostatočného brzdového systému a nevhodného podvozku.[2] Pri skúškach bolo na rušni prepravených asi 40 osôb z radov úradníkov vlády a parlamentu.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d Rušeň Dringos (1)
- ↑ a b c Rušeň Dringos (2) [online]. [Cit. 2011-07-05]. Dostupné online. Archivované 2012-03-29 z originálu.
- ↑ Lokomotíva Dringos (3) [online]. [Cit. 2011-07-05]. Dostupné online. Archivované 2010-12-25 z originálu.