Preskočiť na obsah

Loli paradička

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Loli paradička
Originálny názov Loli paradička
Žáner romantická komédia
Dĺžka 89 minút minút
Štát Slovensko
Pôvodný jazyk slovenský
Rok 2019
Dátum uvedenia 18. júl 2019
Filmový štáb
Réžia Richard Staviarsky
Víťo Staviarsky
Scenár Víťo Staviarsky
Richard Staviarsky
Produkcia Staviarsky (SK)
Hudba Štefan Cína
Víťo Staviarsky
Kamera Ľubor Marko
Strih Richard Staviarsky
Juraj Staviarsky
Herecké obsadenie
Obsadenie Michal Iľkanin
Kamila Mitrášová
Michal Soltész
Kveta Stražanová
Ďalšie odkazy
ČSFD

Loli paradička je slovenský film tvorcov Richarda Staviarského a jeho otca Víťa Staviarského z roku 2019. Film opisuje romantický príbeh medzi Rómkou Veronkou (Kamila Mitrášová) a Bielym Milanom (Michal Iľkanin). Tvorcovia opisujú film ako "smutno-smiešny príbeh o nádeji a trpkosti života."[1]

Dej filmu sa odohráva v prostredí východoslovenských jarmokov. Predavač perníkov a cukroviniek Milan pristihne mladú Rómku Veronku, ako mu kvôli hladu kradne turecký med, napokon sa nad ňou zľutuje a kúpi jej obed. Veronika mu z vďačnosti začne vypomáhať v stánku. Noc strávia v lacnej ubytovni s vínom a hudbou, kde sa do seba zaľúbia. Veronika zistí, že Milan nemá nohu a chodí s barlami kvôli protéze, no neprekáža jej to. Milanovi zasa neprekáža Veronkin rómsky pôvod. Film sprevádza diváka nielen vývojom romantickej známosti, ale aj okolitými reakciami spoločnosti na nezvyčajný pár.[1]

Loli paradička v rómčine znamená červená paradajka, čo je názov piesne, ktorú si vo filme pospevuje Veronka a ktorá predznamenáva záver snímku.

Vznik filmu

[upraviť | upraviť zdroj]

Spoluautor Víťo Staviarsky svoju scenáristickú činnosť datuje do 90. rokov, kedy napísal prvotný scenár pod názvom Šľepa láska. Scenár mal slúžiť filmu vo veľkej pražskej produkcii, ale plán zlyhal kvôli financovaniu. Staviarsky neskôr napísal nový scenár spolu so synom Richardom, pričom sa inšpirovali najmä prostredím slovenských jarmokov, v ktorom obaja už niekoľko rokov pracujú ako stánkari.[2][3]

Na filme pracoval aj ďalší Staviarskeho syn Juraj ako strihač a dcéra Marka ako produkčná. Všetci štyria spoločne tvoria produkčnú spoločnosť Staviarsky.[1]

Koproducentom filmu je Rozhlas a televízia Slovenska, vznik finančne podporil Audiovizuálny fond.

Hudbu k filmu napísal Viťo Staviarsky spolu so Štefanom Cínom, hudbu nahrala Ľudová hudba Štefana Cínu.[1]

Kritika a prijatie

[upraviť | upraviť zdroj]

Film získal medzi verejnosťou prevažne pozitívne ohlasy, na festivale ArtFilm Fest získal Cenu divákov za najlepší film. Vyzdvihovaná je najmä autentickosť, silný príbeh, priamočiarosť, humor. Viacerí prirovnávajú film k staršiemu snímku Pásla kone na betóne. Evidentné rozpaky medzi divákmi vzbudil záver filmu.[3][4][5]

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Herci v popredných úlohách účinkujú vo východoslovenských divadlách, konkrétne Štátne divadlo Košice (Soltész), Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove (Iľkanin) a Divadlo Jonáša Záborského v Prešove (Stražanová).[2][6]
  • Herečku do hlavnej ženskej úlohy tvorcovia hľadali po dedinách, kde konkurzy vysielali cez obecný rozhlas. Niekedy prišlo v dedine aj tucet záujemkýň.[2]
  • Herečka Kamila Mitrášová mala v čase začiatku kastingov len 16 rokov. V čase uvedenia filmu bola študentkou Konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach.[2][6]
  • Fedor Vico, ktorý si zahral recepčného v ubytovni, je karikaturistom.[2]
  • Väčšina dialógov sa odohráva v šarišskom dialekte, niekoľko replík odznie aj v rómčine.[2]
  • Film mal byť pôvodne oveľa jednoduchším príbehom dvoch postáv, takmer v jednej miestnosti.[7]
  • Scéna Veronkinho sna sa natáčala noc pred zbúraním predajne bývalého Obchodného domu Tesco v Prešove. Počas natáčania folklórnej zábavy sa mimo kamier reálne udiala bitka medzi niekoľkými účinkujúcimi.[2]
  • V štábe sa nachádzalo aj mnoho neskúsených nadšencov, pretože väčšina slovenských filmárov sa zdržiava v Bratislave.[2]
  • Režiséri Víťo aj Richard Staviarski sú obaja jarmokovými obchodníkmi, takže prostredie slovenských jarmokov dôverne poznajú.[2][3][7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d LOLI PARADIČKA [online]. [Cit. 2019-08-29]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g h i OGURČÁKOVÁ, Jana. Loli paradička. Počas natáčania filmu v šarištine sa strhla aj bitka [online]. Petit Press, 2019-06-17, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online.
  3. a b c ČOBEJOVÁ, Eva. Loli paradička je rodinný film, nie obsahom, ale tým, ako vznikol [online]. Postoj Media, 2019-07-16, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online.
  4. MALÍČEK, Juraj. Chceme, aby sa Loli paradička skončila ako sa patrí, nie ako je to správne! [online]. W Press, 2019-07-19, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online.
  5. KOVALČÍK, Juraj. Loli paradička. Co ci ja znam [online]. Publikum, 2019-07-25, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online.
  6. a b Do kín prichádza koprodukčný film RTVS Loli paradička [online]. RTVS, 2019-07-15, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online.
  7. a b AKÁCSOVÁ, Elena. Víťo Staviarsky: Baví ma byť v kúte [online]. W Press, 2019-07-21, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]