Lopenícky potok
Lopenícky potok | |
čes. Lopenický potok | |
potok | |
Štáty | ![]() ![]() |
---|---|
Regióny | Trenčiansky, Zlínsky |
Okresy | Nové Mesto nad Váhom, Uherské Hradiště |
Prameň | Biele Karpaty |
- poloha | Lopenícka hornatina, Malý Lopeník (vrch v Bielych Karpatoch s nadmorskou výškou 881 m n. m.), Březová |
- výška | 740 m |
Ústie | Predpolomský potok |
- poloha | Nová Bošáca, Biele Karpaty, Lopenícka hornatina, Predpoloma (osada v Novej Bošáci) |
- výška | 394 m |
- súradnice | 48°54′58″S 17°48′59″V / 48,9160°S 17,8165°V |
Dĺžka | 0,9 km |
Rád toku | V. |
Hydrologický identifikátor | 4-21-09-1956 |
Poloha ústia
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Lopenícky potok[1] je potok, ktorého krátka pramenná časť leží na území Česka v okrese Uherské Hradiště v Zlínskom kraji a väčšia časť vrátane zaústenia na Slovensku v regióne Stredné Považie v obci Nová Bošáca v okrese Nové Mesto nad Váhom v Trenčianskom kraji. Je pravostranným prítokom Predpolomského potoka, ktorý je ďalej prítokom Bošáčky v povodí Váhu; má dĺžku 0,9 km. Je vodným tokom V. rádu. Hydrologický identifikátor: 4-21-09-1956. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Biele Karpaty, geomorfologický podcelok Lopenícka hornatina[2].
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v lesnom extraviláne na východnom svahu Malého Lopeníka (vrch v Bielych Karpatoch s nadmorskou výškou 881 m n. m.) v nadmorskej výške 740 m n. m.) na území Česka na území obce Březová v okrese Uherské Hradiště v Zlínskom kraji vo vzdialenosti 1.0 km severovýchodne od vrcholu Malého Lopeníka.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od prameňa tečie východným smerom v lesnom extraviláne, po prekonaní vzdialenosti 0,8 km v nadmorskej výške 538 m n. m. priberá 0,5 km dlhý ľavostranný bezmenný prítok, stáča sa na juhovýchod a po prekonaní ďalšej vzdialenosti 0,7 km v nadmorskej výške 484 m n. m. pretína slovensko – českú štátnu hranicu a vteká na územie Slovenska v severnej časti obce Nová Bošáca v okrese Nové Mesto nad Váhom v Trenčianskom kraji, pokračuje juhovýchodovýchodným smerom lesným extravilánom, tento smer si zachováva v celom svojom priebehu, pravým brehom obteká severozápadné úbočie lesa Zúberky-Lopeník, v nadmorskej výške 458 m n. m. priberá krátky bezmenný pravostranný prítok v suchšom období bez vody, v nadmorskej výške 437 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, na krátkom úseku vteká do poľnohospodárskeho extravilánu a neskôr aj intravilánu kopanice Predpoloma v obci Nová Bošáca a v nadmorskej výške 394 m n. m. ústi do Predpolomského potoka ako jeho pravostranný prítok v povodí Bošáčky. Lopenícky potok má na území Slovenska dva bezmenné prítoky.[3][4][5][6]
Vodný tok Lopenícky potok pramení na území Česka na území obce Březová v okrese Uherské Hradiště v Zlínskom kraji a väčšinu svojho toku preteká a ústi na území obce Nová Bošáca v priestore kopanice Predpoloma; preteká geomorfologickým celkom Biele Karpaty v geomorfologickom podcelku Lopenícka hornatina[7]. Povodie potoka Lopenícky potok leží v Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty.
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku Lopenícky potok má pôvod v názve vrchu Veľký Lopeník, na svahoch ktorého vodný tok pramení a preteká. Z toponyma Veľký Lopeník rozšírením o formant -cký/ -cky a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložený z prídavného mena a z podstatného mena Lopenícky potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii. Názov vrchu Veľký Lopeník môže mať pôvod v indoeurópskom *lep-, *lop-, *lap- s významom plochý, široký rozšírený zhodným prívlastkom vzhľadom na jeho význam ako výrazný vrch, štvrtý najvyšší vrch geomorfologického podcelku Lopenícka hornatina a tiež štvrtý najvyšší vrch v Bielych Karpatoch. Po hrebeni cez jeho vrchol vedie dnes štátna slovensko-česká hranica. Obec Lopeník je na severnom úpätí vrchu Veľký Lopeník na území Česka v okrese Uherské Hradiště v Zlínskom kraji[8][9].
Hydronymum Lopenícky potok bolo štandardizované v roku 2009[10].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2022-01-08).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-01-09]
- ↑ Priebeh vodného toku Lopenícky potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-01-11].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 116. Bratislava 1981. 79-906-81
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.3.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 12, 83, 111. Bratislava 1979. 79-904-79.
- ↑ Geografické názvy okresu Trenčín A19. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-395/1991 z 5.8.1991. Bratislava 1991. 122 s. S. 60, 61, 62, 89, 99, 107, 113. ISBN 80-900509-1-3.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 11, 101. 079-902-87 NVA.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 136, 142.
- ↑ KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 336.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-5596/2009 zo dňa 4.9.2009 o štandardizácii 302 názvov vodných tokov. In: Spravodajca ÚGKK SR, ročník 41, 2009, čiastka 4. S. 64-70. Dostupné on-line na [4] Archivované 2022-01-20 na Wayback Machine [cit. 2022-01-08].