Lotéria v Česko-Slovensku

Lotéria je druh hry, pri ktorej vyhráva majiteľ žrebu, ktorého číslo alebo čísla bolo vytiahnuté z osudia. Lotérie môžu byť vecné alebo peňažné a pasívne a aktívne. Lotérie v Česko-Slovensku existovali vo všetkých týchto formách. V roku 1957 vznikla Československá štátna lotéria, po tom čo nahradila triednu lotériu. Množstvo možnosti stávkovať sa ešte zvýšilo po roku 1989.

Rozdiel medzi pasívnou a aktívnou lotériou

Pri pasívnej lotérii si hráč len kúpi žreb. Na žrebe je už vopred vytlačené číslo. Losovanie prebieha tak, že sa podľa vopred určeného kľúča žrebuje, ktorý los vyhráva. Zvyčajne sa určí číslo žrebu, ktorý dostane hlavnú výhru a podobne. Ďalšie ceny získavajú žreby, ktorých čísla končia určitou kombináciou čísiel a podobne. V pasívnej lotérii je výška hlavnej a ostatných výhier pevne stanovená vopred. Pri aktívnej lotérii si volí hráč podľa svojho vlastného uváženia čísla, ktoré háda a ktoré sú potom ťahané z pevne daného počtu čísel z osudia. Tipovanie sa zvyčajne vykonáva pomocou tipovacieho formulára (stávkovacieho tiketu), na ktorom hráč predpokladané čísla zakrúžkuje alebo inak označí (napr. elektronicky). V praxi sa vyskytujú aj hracie systémy, ktoré oba základné typy určitým spôsobom kombinujú.

História

Prvým typom bola lotéria koncipovaná ako dobrovoľná štátna daň. Táto tzv. štátna lotéria bol organizovaná jediným oprávneným subjektom zastupujúcim štát na celom území krajiny. Anglická kráľovná Alžbeta I. svoju vypísala už v roku 1566, aby zaobstarala peniaze na opravu prístavov. Lotéria ako zdroj štátnych financií bola presadzovaná v Taliansku, Holandsku, Belgicku a Nemecku. Druhým typom je lotéria čisto komerčná, organizovaná súkromníkmi.^[1] Stávkovanie o peniaze sa snažia prezentovať ako hru a zábavu stávkové kancelárie. Tipos dokonca tvrdí, že „Stávkovanie je jednou z najobľúbenejších a najstarších foriem zábavy“.^[1]

Československá triedna lotéria 1919

Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa v roku 1918 prevzal nový štát aj starú lotériu, aby neboli ukrátení majitelia žrebov, ani štát. Nariadenie ministra financií Aloisa Rašína na základe zákona 94/1913 zrušilo v Československu obľúbenú takzvanú malú číselnú lotériu (lotynka) a od júla 1919 mohla byť prevádzkovaná iba dobročinná a triedna lotéria.^[2] Lotynka sa zmenila na takzvanú Československú triednu lotériu s prvým ťahom uskutočneným 22. júla 1919.^[3]

Na celom území vydávanie, predávanie a žrebovanie riadilo Riaditeľstvo štátnych lotérií v Prahe, ktorého riaditeľom bol J. Kolbaba a ktoré patrilo priamo pod Rašína.^[2] Tzv. Holandská alebo „triedna“ lotéria sa vyznačovala sériou ťahov, inak nazývanými aj triedy (odtiaľ názov triedna lotéria), s vopred fixne stanovenou cenou za lotériový lístok, ako aj nemenným množstvom možných výhier, pričom hodnota výhry stúpala s jednotlivými triedami.^[3]

V roku 1919 bol stanovený počet celých žrebov na 60 000. Žreby boli rozvrhnuté do tried, podobne ako to bolo počas monarchie v Lotynke. Štvrtinky žrebu boli označené ako A, B, C a D, osminky sa označovali malými písmenami. Obchodníci na predajných miestach museli viesť predajnú knihu, knihu čísiel a knihu zákazníkov.^[2] Výhodou Československej triednej lotérie bolo, že všetky výhry boli vyplácané v hotovosti a bez poplatkov. V rakúskej lotérii bola dvadsaťpercentná zrážka z celkovej výhry. Predavači žrebov boli v Československu za predaj odmenení, preto museli výhru uhradiť sami (do sumy dvoch tisíc korún) celú a bez zrážok priamo na predajných miestach.^[2] Ak predajňa nemala dostatok peňažných prostriedkov po potvrdení úradnou pečiatkou si mohol majiteľ vyzdvihnúť výhru priamo na riaditeľstve lotérie. Najprv bolo vždy z prvého osudia vyžrebované základné číslo, ktoré určovalo výherné žreby končiace práve týmto číslom. Potom ťahom z druhého osudia určili, ktoré žreby vyhrávajú vyššiu sumu.

Lotéria bola úspešná v Česko-Slovensku od jej vzniku. Už v prvom roku jej existencie, 1919 zisk pre štát predstavoval dva milióny korún a ten sa ďalej zvyšoval.^[3] V roku 1922 v 6. kole, vydali už 170-tisíc žrebov. Pri 7. kole zvýšili cenu lósu z 200 na 240 korún a emisiu na 190-tisíc. Celý náklad sa úplne vypredal a zvýšená cena ostala zachovaná až do 13. kola lotérie. V roku 1922 triedna lotéria vytvorila až 2,1 percenta z celkových príjmov v štátnej pokladnici.^[4] Najväčší zisk mala triedna lotéria v rokoch 1926 a 1927. V tom období vydávali 240-tisíc žrebov, pričom celý los stál 400 korún. Čistý zisk z jednej lotérie v tomto období bol väčší ako 20 miliónov korún. Podľa predajnosti žrebov sa dá odhadnúť aj celková životná úroveň. Keď sa ľudia mali lepšie, kupovali viac žrebov. Od polovice roku 1930 sa cena celého žrebu zvýšila na 600 korún a zároveň bol vydaný menší počet žrebov (sto tisíc kusov). Predajcovia mali stanovenú fixnú odmenu a to 72-korún za celý žreb. Česko-Slovensko bolo postihnuté v rokoch 1929 až 1933 dopadom veľkej hospodárskej krízy. To bol dôvod, prečo sa vedenie lotérie rozhodlo vydať menší počet žrebov, čo sa najviac prejavilo v 26. kole lotérie.^[5]

Po odchode riaditeľa J. Kolbabu, ho v roku 1934 nahradil riaditeľ Krátky, ktorého v roku 1938 vystriedal riaditeľ Něměček.^[6] Po rozpade Česko-Slovenska a v priebehu vojny bolo dovolené prevádzkovať len dobročinné, triedne a lósy žrebovateľných pôžičiek.^[1] Československá triedna lotéria však pretrvala až do 50. rokov 20. storočia.^[7] V roku 1953 sa situácia zmenila a povolenými sa stali iba lotérie vecné.

Československá štátna lotéria 1953 až súčasnosť

V roku 1957 vznikla Československá štátna lotéria a znovu sa začalo hrať o peniaze.^[1] Myšlienka zaviesť v Československu novú štátnu lotériu počala byť realizovaná v januári 1957. Tlačou losov bola poverená Štátna tlačiareň cenín v Prahe. Prvé žreby boli predávané obyvateľstvu od 20. marca 1957. Pozri dole Kolá Československej štátnej lotérie.

Koncom roka 1968 sa udiali zmeny v hernom systéme lotérie, keď bol pripravený návrh dohody o spoločnom postupe štátnej sporiteľne pri organizovaní predaja žrebov štátnej lotérie s platnosťou od 1. januára 1969. V roku 1970 sa uskutočnilo zlosovanie 100. lotérie v hoteli Montana v Špindlerovom mlyne a v tom istom roku boli zavedené takzvané žreby s kupónom a veľká vianočná lotéria.^[8]

Neskôr sa dostali lotérie aj do televízie a postupne vznikli hry SAZKA, ŠPORTKA (stávky na športové podujatia) a číselná hra MATES.^[1]

Peňažná lotéria v Česku

Peňažná lotéria je hra, v ktorej hráč vsadí určitú finančnú čiastku a snaží sa uhádnuť čísla, ktoré budú vytiahnuté z osudia. Počet čísiel v osudí a počet ťahaných čísel je pevne daný. V Česku sa najstaršia a najpopulárnejšia lotéria nazýva Sportka. Ide o tipovanie 6 čísiel zo 49.

Po vylosovaní čísel sa podľa dopredu určeného pravidla stanoví výška výhry alebo výhier. Pri aktívnej lotérii sa podľa počtu uhádnutých čísiel stanoví výhra ako určitý pomer z celkovej vsadenej sumy.

V Česku sú to tieto lotérie: Sportka, Korunka, Šťastných desať, Keno a Euromilóny.

V Česku bola najvyššia výhra dosiahnutá v máji 2015 v hre Eurojackpot, kedy tipujúci z Pardubického kraja vyhral 2,466 miliardy korún.

Peňažné lotérie na Slovensku (niektoré)

Aktívnou peňažnou lotériou s rovnakými pravidlami ako česká Sportka (tipovanie 6 čísiel zo 49) na Slovensku Loto. U nás existuje aj Loto 5 z 35.^[9]

Podobne ako v Česku na Slovensku existujú lotérie Keno a Euromilóny a na rozdiel od Česka Zlatá baňa (cena stieracieho žrebu: 3,00 €, najvyššia výhra: 50 000 €) a Prasa v žite.

Na Slovensku existujú tri bločkové lotérie. Prvá je štátna Národná bločková lotéria, druhou je súkromná, fungujúca na internetovej doméne blockovaloteria.sk a tretia blockomat.sk.^[10]^[11]

Pravdepodobnosť výhry

Šancu na výhru v lotérii ovplyvňuje niekoľko faktorov: celkový počet možných čísiel, počet ťahaných čísel, či je dôležité aj poradie ťahaných čísel a či sa čísla po ťahu vracajú späť do osudia.

V lotérii 6 zo 49 (v Česku Sportka / na Slovensku Loto) je v osudí 49 čísel, ťahá sa 6 čísel a ich poradie nie je dôležité. Pravdepodobnosť hlavnej výhry je približne 1 ku 14 miliónom (presne 1:13 983 816). Ak hráč bude hrať raz týždenne, pričom vsadí jeden stĺpec (6 čísiel), potom môže výhru očakávať priemerne raz za každých 13 983 816 týždňov (asi 269 000 rokov).

Pravdepodobnosť a veľkosť výhry je určená pravidlami, ktoré určuje organizátor. (Napríklad Tipos^[9]^[12]) Lotérie majú veľa formátov. Výhrou môže byť napríklad pevne stanovená suma v hotovosti alebo v tovare. V tomto formáte hrozí organizátorovi riziko, že sa predá nedostatočný počet žrebov. Častejšie celkový cenový fond tvorí pevné percento z tržieb. Často je to žrebovanie „50–50“, kde organizátori sľubujú, že cena bude predstavovať 50% výnosov za žreby.

Lotérie a gamblerstvo

V niektorých štátoch sú hazardné hry úplne zakázané, vo väčšine štátov sú pravidlá prevádzkovania hazardných hier upravené zákonom a ich prevádzkovateľ musí mať príslušnú licenciu.

Vo Francúzsku bola lotéria v roku 1836 zakázaná ako nástroj zbedačovania ľudí. V Albánsku neexistuje štátna lotéria. V jednej z najchudobnejších krajín Európy vlastnia lotériu a kasína súkromné podniky.^[1]

Na Slovensku je hranie hazardných hier zakázané do 18 rokov veku. Legálne hazardné hry prevádzkujú kasína a stávkové kancelárie. Vzhľadom na riziko vzniku gamblerstva, proti ktorému vznikli aj petície proti hazardu bol na Slovensku zriadený Register vylúčených osôb. Takéto osoby nemajú povolený vstup do herní a kasín^[13] avšak môžu stávkovať v lotériách. Je povinnosťou prevádzkovateľa v zmysle zákona na internete upozorňovať že, „Hazardné hry predstavujú riziko vysokých finančných strát.“^[14] Nadmerné hranie prináša so sebou možné zdravotné riziká.

Kolá Československej štátnej lotérie

Prvé verejné zlosovania Československej štátnej lotérie prebehlo v pondelok 10. júna 1957 v sále Závodného klubu spojárov v Prahe na Vinohradoch.