Nízka obežná dráha Zeme

Nízka obežná dráha Zeme (často sa nahrádza skratkou LEO pochádzajúcou z anglického Low Earth Orbit) je druh obežnej dráhy planéty Zem. Ako nízka je označovaná taká dráha, ktorej apogeum sa nachádza vo výške medzi 160 až 2000 kilometrov na povrchom Zeme. V menších výškach, približne okolo 200 kilometrov nad povrchom sa vyskytujú zvyšky atmosféry, ktoré spôsobujú pokles dráhy telies. Tento jav je však pozorovateľný aj vo väčších výškach napríklad na ISS, ktorej orbita musí byť pravidelne upravovaná. Z pohľadu ľudskej činnosti je nízka orbita naším hlavným pôsobiskom. Okrem niekoľkých misií k Mesiacu smerovali všetky kozmické lety s ľudskou posádkou práve na nízku orbitu, pričom väčšina smerovala na jej dolný okraj (do 400 km). Z pohľadu letov s posádkou je nízka orbita dôležitá aj z dôvodu samotného prežitia dlhšej doby vo vesmíre, objekty na LEO sú totiž stále v dosť silnom geomagnetickom poli a sú tak chránené pred účinkami kozmického žiarenia.

Rýchlosti objektov na LEO sa líšia podľa excentricity a výšky dráhy, ale vo všeobecnosti platí, že rýchlosť objektov vzhľadom na povrch Zeme je približne 7 800 m/s. Tá istá hodnota platí aj pre dosiahnutie nízkej orbity zo Zeme, delta-v (rozdiel rýchlostí) medzi povrchom Zeme a LEO je teda tiež približne 7,8 km/s. Na nízkej orbite sa vyskytuje aj veľké množstvo kozmického odpadu, ktorého objem stále narastá a nezriedka spôsobuje ťažkosti pri misiách.