Lukovit
| Lukovit | |||
| Луковит | |||
| mesto | |||
 v centrálnej časti Lukovitu
| |||
|
|||
| Štát |  Bulharsko
| ||
|---|---|---|---|
| Oblasť | Loveč | ||
| Okres | Lukovit | ||
| Nadmorská výška | 171 m n. m. | ||
| Súradnice | 43°12′22″S 24°09′47″V / 43,206111°S 24,163056°V | ||
| Rozloha | 89,115 km² (8 912 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 9 546 (2015) | ||
| Hustota | 107,12 obyv./km² | ||
| PSČ | 5770 | ||
| Tel. predvoľba | 06978 | ||
  | |||
| Wikimedia Commons: Lukovit | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Lukovit (bulh. Луковит) je mesto ležiace v Lovečskej oblasti v centrálnom severnom Bulharsku. Je centrom rovnomenného okresu.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Lukovit je malé mesto v severozápadnej časti Lovečskej oblasti. Nachádza sa na území stredného Predbalkánu v pahorkovitej oblasti v nadmorskej výške 171 m n. m. na obidvoch brehoch rieky Zlatna Panega. Klíma je kontinentálna s horúcimi letami a studenými zimami.[1]
História mesta
[upraviť | upraviť zdroj]Nevie sa úplne presne, kedy bolo mesto Lukovit založené. Dlho sa predpokladalo, že to bolo niekedy v rokoch 1740 – 1750, ale neskôr sa v tureckých registroch uchovávaných v Národnej knižnici v Sofii našla zmienka o osadách Gorni Lukovit a Dolni Lukovit v tejto oblasti, pričom tieto zápisy sú z rokov 1430 a 1495.
V ďalších registroch sa Lukovit spomína na konci 17. storočia (1683 – 1687), pri zmienkach o poturčovaní okolia, ktoré tam v týchto rokoch prebiehalo. Lukovit sa ale nepodarilo poturčiť úplne, keďže v roku 1860 sa v ňom nachádzalo 250 pomáckych (Pomáci sú poturčení Bulhari, ktorí v čase osmanskej nadvlády prijali Islam) a 260 kresťanských domácností. Po oslobodení Bulharska sa z mesta všetci Pomáci vysťahovali. Lukovit získal štatút mesta v roku 1898 po vybudovaní potrebnej infraštruktúry (škôl, nemocnice/polikliniky a iných).[2]
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Lukovit nie je veľmi bohatý na kultúrne pamiatky, najvýznamnejšou pamiatkou mesta je chrám svätého veľkomučeníka Juraja.
Mesto leží v krasovej oblasti stredného Predbalkánu a okolie je veľmi bohaté na prírodné pamiatky. Nachádza sa tu napríklad kaňon rieky Zlatna Panega, mnoho skalných útvarov a tiež viac ako 240 jaskýň vrátane jaskyne Prochodna, ktorá leží v najkrajšej časti okolia mesta, takzvanom Karlukovskom krase. Mestom a okolím prechádza množstvo turistických trás.[3]
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto leží na hlavnom cestnom ťahu na trasách Sofia – Ruse a Sofia – Pleven. Autobusové spoje do mnohých častí Bulharska sú časté.[1]
Cestná vzdialenosť niektorých bulharských miest
[upraviť | upraviť zdroj]- Sofia: 110 km
- Loveč: 68 km
- Pleven: 50 km
- Červen brjag: 15 km
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Mestská knižnica -
Koryto rieky Zlatna Panega v Lukovite -
V centrálnej časti mesta -
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-08-09]. Dostupné online. Archivované 2017-08-09 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-08-09]. Dostupné online. Archivované 2017-08-09 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-08-09]. Dostupné online. Archivované 2017-08-09 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lukovit
