Ménas z Pergamonu

Ménas (starogr. Μηνᾶς) bol starogrécky sochár z Pergamonu.^[1]

Ménas, syn Aianta z Pergamonu, bol činný zrejme v 3. stor. pred Kr. (iné zdroje uvádzajú 2. stor. pred Kr.^[2]^[3]).^[1] Od starovekých autorov nemáme o ňom správy. Svedectvom tvorby tohto umelca je jeho menom signovaná mramorová socha Alexandra Veľkého, ktorú objavili v roku 1896:

Μηνᾶς Αἴαντος Περγαμηνὸς ἐποίησεν.

preklad: Ménas, syn Aianta z Pergamonu zhotovil.^[4]

Náleziskom tejto sochy bola archeologická lokalita starovekého lýdskeho mesta Magnésia pod Sipylom (dnes Manisa, Turecko) ^[5] Socha je vytesaná z jemného bieleho mramoru (výška tela 1,9 m, výška hlavy 42 cm, obe časti sa našli oddelene^[5]). Ľavá ruka sochy zviera rukoväť dnes už chýbajúceho meča a je pravdepodobné, že pravá ruka, ktorá chýba, držala bronzový oštep.^[2] Ménas zobrazil Alexandra Veľkého v podobe boha Apolóna a rad otvorov okolo hlavy prezrádza, že boh bol pravdepodobne korunovaný vavrínovým vencom z kovu.^[6]^[1]

Nápis na mramorovom podstavci zo sochy pripisujúci dielo pergamskému sochárovi datujú do 3. stor. pred Kr.^[7] Z toho sa dá usúdiť, že socha Alexandra je pergamského pôvodu (niektoré z najvýznamnejších diel vyrobili v Pergamone a toto obdobie sa často označuje ako helenistický „barok“^[8]).^[6] Socha sa v súčasnosti nachádza archeologickom múzeu v Istanbule ^[9] pod inv. číslom 709.^[3]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b ^c Andrew Stewart. Faces of Power. Berkeley : University of California Press, 1993. ISBN 978-05-2006-851-3. S. 335.
↑ ^a ^b Lale Surmen Aran, Tankut Aran. Rick Steves Istanbul. London : Hachette UK, 2020. ISBN 978-16-4171-371-9. S. 232.
↑ ^a ^b Simon Swain, George Boys-Stones, Jas Elsner, Antonella Ghersetti, Robert Hoyland, Ian Repath. Seeing the Face, Seeing the Soul. Oxford : OUP Oxford, 2007. ISBN 978-01-9156-949-4. S. 214.
↑ Inscriptiones Regions: Asia Minor: Lydia, TAM V,2 1358 [1]
↑ ^a ^b Clyde E. Fant, Mitchell G. Reddish. Lost Treasures of the Bible. Grand Rapids : Wm. B. Eerdmans Publishing, 2008. ISBN 978-08-0282-881-1. S. 289.
↑ ^a ^b Ekrem Akurgal. Ancient Civilisations and Ruins of Turkey. Istambul : Mobil Oil Türk A. Ş., 1969. S. 45.
↑ Kurt Gebauer. Alexanderbildnis und Alexandertypus. Norderstedt : BoD – Books on Demand, 2013. ISBN 978-39-5491-208-7. S. 95.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 393.
↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, MENAS. - 1 [2]

[:335-1] Andrew Stewart. Faces of Power. Berkeley : University of California Press, 1993. ISBN 978-05-2006-851-3. S. 335.

[:232-2] Lale Surmen Aran, Tankut Aran. Rick Steves Istanbul. London : Hachette UK, 2020. ISBN 978-16-4171-371-9. S. 232.

[:214-3] Simon Swain, George Boys-Stones, Jas Elsner, Antonella Ghersetti, Robert Hoyland, Ian Repath. Seeing the Face, Seeing the Soul. Oxford : OUP Oxford, 2007. ISBN 978-01-9156-949-4. S. 214.

[:1-4] Inscriptiones Regions: Asia Minor: Lydia, TAM V,2 1358 [1]

[:289-5] Clyde E. Fant, Mitchell G. Reddish. Lost Treasures of the Bible. Grand Rapids : Wm. B. Eerdmans Publishing, 2008. ISBN 978-08-0282-881-1. S. 289.

[:45-6] Ekrem Akurgal. Ancient Civilisations and Ruins of Turkey. Istambul : Mobil Oil Türk A. Ş., 1969. S. 45.

[:95-7] Kurt Gebauer. Alexanderbildnis und Alexandertypus. Norderstedt : BoD – Books on Demand, 2013. ISBN 978-39-5491-208-7. S. 95.

[:393-8] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 393.

[:2-9] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, MENAS. - 1 [2]

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]