Preskočiť na obsah

Mašiko ostrovný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mašiko ostrovný

Mašiko ostrovný
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Carpodacus ferreorostris
(Vigors, 1828)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Mašiko ostrovný (Carpodacus ferreorostris) je vyhynutý spevavý vtákčeľade pinkovité (Fringillidae). Druh opísal írsky zoológ Nicholas Aylward Vigors ako Coccothraustes ferreorostris.[1] Súčasná systematika (del Hoyo & Collar 2016) druh radí do rodu Carpodacus. Staršia systematika (Brooks 2000; Sibley and Monroe 1990, 1993) druh radila do monotypického rodu Chaunoproctus (slovensky: mašiko).[2]

Mašiko ostrovný bol väčším druhom pinkovitého vtáka, meral asi 18 cm a mal masívny čierny zobák. Sfarbenie bolo u samcov na chrbte olivovo hnedé s tmavšími hnedými pruhmi. Čelo, tváre, predná časť krku a hrudníka boli červenooranžové až šarlátové. Sfarbenie nižšie prechádzalo do svetlých odtieňov. Čelo u samíc bolo žlté. Končatiny boli u oboch pohlaví žltohnedej farby.[3]

Jediné exempláre mašika ostrovného boli získané na ostrove Čičidžima, čo je najväčší ostrovjaponskom súostroví Boninské ostrovy. Prvé exempláre získala posádka lode HMS Blossom v roku 1827, o rok neskôr získal ďalšie vzorky nemecký ornitológ a cestovateľ Heinrich von Kittlitz. Von Kittlitz tiež ako jediný čiastočne opísal správanie a biológiu vtáka vo voľnej prírode. Podľa Kittlitza išlo o vzácneho vtáka, ktorý žil samostatne alebo vo dvojiciach. Veľké množstvo času trávil na zemi, len málokedy sa pohyboval vysoko v korunách stromov. Zvukový prejav tvorilo jemné čisté vysoké pískanie, niekedy kratšie, niekedy dlhšie, niekedy jednotlivo, niekedy opakovane. Mašiko ostrovný sa živil drobným ovocím a bobuľami. V roku 1854 Čičidžimu navštívil americký vedec William Stimpson a mašika nenašiel, do tej doby asi druh na ostrove vyhynul. Ostrov bol od 30. rokov 19. storočia využívaný veľrybári a súčasne došlo k introdukcii nepôvodných druhov. Stimpson na ostrove pozoroval kozy, ovce, psy, mačky a potkany. Vplyv týchto živočíchov na pôvodný ekosystém spoločne s odlesňovaním viedol k vyhynutiu tohto druhu. Podľa neoverených správ mohol druh prežívať až do 80. rokov 19. storočia na blízkom ostrove Hahadžima, no neboli predložené žiadne presvedčujúce dôkazy. Exempláre sú v múzeách v Berlíne, New Yorku, Frankfurtu nad Mohanom, Leidenu, Petrohrade, TokiuTringu.[2][3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=0DD36226FF72082C
  2. a b BirdLife International 2017. Carpodacus ferreorostris (amended version of 2016 assessment). The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T22720622A111776645. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2017-1.RLTS.T22720622A111776645.en. Downloaded on 05 November 2019.
  3. a b HUME, Julian P.; WALTERS, Michael. Extinct Birds. [s.l.] : A&C Black, 2012. 544 s. ISBN 978-1-4081-5861-6. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]