Preskočiť na obsah

Mako Komurová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mako Komurová
小室 眞子
bývalá japonská princezná
Mako Komurová
Narodenie23. október 1991 (33 rokov)
Cisársky palác, Tokio
Štátna príslušnosťjaponská
Alma materInternational Christian University
University of Leicester
RodičiaFumihito, Kiko
ManželKei Komuro (od 2021)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Mako Komurová

Mako Komurová (jap. 小室 眞子 – Komuro Mako; * 23. október 1991[1], Cisársky palác, Tokio) je bývalá japonská princezná, je najstaršou dcérou nasledovníka japonského cisárskeho trónu.[2]

Skorší život

[upraviť | upraviť zdroj]
Mako Komuro s rodičmi a sestrou (v 2000 rokoch)

Narodila sa 23. októbra 1991. Jej otcom je korunný princ Fumihito, matkou korunná princezná Kiko.[1]

Počas svojich teenagerských rokov sa stalo kontroverzné video Mako v školskom oblečení námorného štýlu.[3]

Mako študovala na tokijskej International Christian University.[4] V lete 2010 mala Mako študovať angličtinu na University College Dublin.[3] Počas akademického roku 2012/13 strávila deväť mesiacov ako študentka na Edinburgh University v Škótsku. O rok neskôr žila na internáte University of Leicester v Anglicku počas štúdia na Master's in Art Museum and Gallery Studies.[4] Počas štúdia praxovala v Coventry Museums a New Walk Museum v Leicestri.[5] Magisterský titul získala v januári 2016.[6][5]

V apríli 2016 začala pracovať ako výskumníčka v univerzitnom múzeu na Tokijskej univerzite a od septembra 2016 je doktorandkou v odbore muzeológia na ICU.[7][6]

Verejné funkcie

[upraviť | upraviť zdroj]
Princezná Mako a prezident El Salvadoru, Salvador Sánchez Cerén v roku 2015

V roku 2017 bola patrónkou dvoch organizácií. Vykonávala tiež verejné funkcie a cestovala do zahraničia ako reprezentantka cisárskej rodiny.[4] Od októbra 2015 je patrónkou japonskej tenisovej asociácie a od júna 2016 patrónkou organizácie japonských kógei (japonských umení). Medzi krajiny navštívené na oficiálnych cestách patria: Salvádor a Honduras (2015); Paraguaj (2016); Bhután (2017); Brazília, Peru a Bolívia (2019).[6] Keďže v Japonsku nemôžu ženy vládnuť, jej mladší brat Hisahito je v poradí na trón po svojom otcovi Fumihitovi, bratovi Naruhita.[4]

Manželstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Makin priateľ je Kei Komuro, nekráľovského pôvodu.[2] Zoznámili sa na International Christian University v Tokiu.[8] Obaja boli v prvom ročníku a chceli študovať v zahraničí. Kumuro študoval na UCLA.[9] Komuro študoval právo na Fordham University v Spojených štátoch.[10] V máji 2017 oznámili, že sa chcú ten rok zasnúbiť a v novembri 2018 uzavrieť sobáš. Vo februári 2018 však cisárska agentúra oznámila, že sobáš sa odkladá kvôli správam, že matka ženícha mala dlžiť peniaze.[2] Matka tvrdí, že šlo o dar na synove vzdelanie, jej bývalý snúbenec, že išlo o pôžičku.[10] V decembri však získali požehnanie od korunného princa Akišira. Princ však upozornil, že snúbenci budú musieť o zväzku presvedčiť japonskú verejnosť. Mako po sobáši s neurodzeným mužom stratí svoje kráľovské výsady a bude žiť mimo paláca ako obyčajná žena. Ženy sa nesmú zasadnúť na japonský cisársky trón.[2] Korešpondent BBC Ruper Wingfield-Hayes poznamenal, že dôsledkom eliminácie japonských šľachtických rodín po druhej svetovej vojne japonské princezné nemajú inú voľbu ako vybrať si neurodzeného manžela.[10]

26. októbra 2021 sa Mako vydala čím stratila status princeznej a oficiálne opustila cisársku rodinu. Svadba sa uskutočnila bez tradičných rituálov.[11][12] Mala oblečené svetlomoderé šaty.[13]

Manželstvom získala priezvisko svojho manžela.[12] Vzali sa 4 roky po zásnubách.[13] Komurová sa s manželom plánuje usadiť v New Yorku.[12]

Komurová trpí posttraumatickou stresovou poruchou.[13]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Their Imperial Highnesses Crown Prince and Crown Princess Akishino and their family [online]. kunaicho.go.jp, [cit. 2020-12-31]. Dostupné online.
  2. a b c d MCCURRY, Justin. Why has wedding of Japan's Princess Mako still not gone ahead?. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2020-12-02. Dostupné online [cit. 2020-12-31]. ISSN 0261-3077.
  3. a b MCNEILL, David. Japanese royal to spend time in Dublin studying English [online]. irishtimes.com, 2010-06-18, [cit. 2020-12-31]. Dostupné online.
  4. a b c d FOGARTY, Philippa. The princess, the palace and the shrinking royal line [online]. BBC, 2017-05-18, [cit. 2020-12-31]. Dostupné online.
  5. a b Japanese Princess completes year of study in Museum Studies [online]. University of Leicester, [cit. 2020-12-31]. Dostupné online. Archivované 2020-10-22 z originálu.
  6. a b c Their Imperial Highnesses Crown Prince and Crown Princess Akishino and their family [online]. kunaicho.go.jp, [cit. 2020-12-31]. Dostupné online.
  7. AUTHOR, No. Classmates and teachers describe Princess Mako as dependable [online]. japantimes.co.jp, [cit. 2020-12-31]. Dostupné online.
  8. BRASOR, Philip. The public and private concerns of a princess in Japan [online]. japantimes.co.jp, [cit. 2020-12-31]. Dostupné online.
  9. KIKUCHI, Daisuke. It's official: Princess Mako to marry former university classmate [online]. japantimes.co.jp, 2017-09-03, [cit. 2020-12-31]. Dostupné online.
  10. a b c Japan's crown prince 'approves' daughter's wedding [online]. bbc.com, [cit. 2020-12-31]. Dostupné online.
  11. TASR. Japonská princezná Mako sa vydala za svojho neurodzeného snúbenca. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-10-26. Dostupné online [cit. 2021-10-27].
  12. a b c Japan’s Princess Mako marries commoner, loses royal status [online]. apnews.com, 2021-10-26, [cit. 2021-10-27]. Dostupné online.
  13. a b c A wedding fit for a commoner [online]. macleans.ca, 2021-10-26, [cit. 2021-11-01]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]