Malý Dračí štít
| Malý Dračí štít | |
| vrch | |
 V poľskom popise Mały Smoczy Szczyt
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Spiš |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 518 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′19″S 20°05′42″V / 49,171944°S 20,095°V |
| Najľahší výstup | Len s horským vodcom |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Malý Dračí štít | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Malý Dračí štít (poľ. Mały Smoczy Szczyt , nem. Kleine Déchyspitze) je nižší severozápadný vrchol Dračieho štítu, vysoký 2 518 m n. m. vo Vysokých Tatrách. Od juhovýchodného vrcholu Vysokej ho delí Vyšné Dračie sedlo.[1]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Je spojený s povesťami o tatranských drakoch, šarkanoch (poľ. smok, siarkan, nem. Drache). Správy o šarkanoch boli založené na rozprávaniach o nálezoch kostier neznámych zvierat, možno jaskynných medveďoch, ktoré nachádzali hľadači pokladov. Z nich sa časom pretvorili do ľudových povestí, napríklad aj tá o šarkanovi, ktorý žil nad Zlomiskami a nechal sa obsluhovať unesenou dievčinou z Mengusoviec, ktorú napokon vyslobodila jej matka. Drak, potom ako ho prekliala, skamenel. Zubatý hrebeň, ktorý sa tiahne z Vysokej na juh a juhovýchod, to sú pozostatky z draka. Z iniciatívy Uhorského karpatského spolku začiatkom 20. storočia hlavný vrchol dostal meno Déchy-spitze, Déchy-csúcs a vedľajší nižší Kleine Déchyspitze, na počesť cestovateľa - horolezca Mórica Déchyho. Malý Dračí štít v maďarskej nomenklatúre nemá osobitný názov.[1]
Prví na štíte
[upraviť | upraviť zdroj]Prvými pravdepodobne boli horolezci, ktorí vystúpili na hlavný vrchol Dračieho štítu.
- 1905 Prvý výstup Alfred Martin, vodca Ján Breuer ml., juhovýchodným hrebeňom od Nižnej štrbiny pod Ihlou, II-III.
- 1935 Zimný prvoýstup Wiktor Ostrowski a Justyn Tymon Wojsznis.[2]
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Je prístupný len v sprievode horského vodcu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.