Maliar Dirké

Maliar Dirké je konvenčné meno gréckeho maliara červenofigúrových váz, pôsobiaceho v prvej štvrtine 4. storočia pred Kr.^[1]

Skutočné meno Maliara Dirké, významného sicílskeho vázového maliara, nie je známe. Vedci ho pomenovali podľa jeho červenofigúrovej maľby Dirké, ktorá zdobí kalichový kratér v Berlíne (Berlin, Antikenmuseen F 3296^[2]), datovaný približne do roku 380 pred Kr.^[3] Pôsobil pravdepodobne v Syrakúzach. Novozélandský klasický archeológ A. Trendall mu pripisuje 22 váz, väčšinou kalichových alebo zvoncových kratérov.^[4] Pre dielňu Maliara Dirké boli typické vázy so štíhlejším, elegantnejším profilom a s výraznou (hrubšou) nôžkou.^[5] Väčšina jeho zachovaných váz sa našla na Sicílii.^[4]

Trendall ho označil za „umelca značného významu nielen preto, že vytvoril určité kánony vázovej výzdoby, ktoré od neho prevzali ďalší sicílski umelci, ale aj ako hlavného „predchodcu“ raného paestského a kampánskeho vázového maliarstva“ (je považovaný za kodifikátora sicílskeho štýlu^[6]).^[4]^[1]

Maliar Dirké do svojich vázových malieb priniesol aj dramatickú hĺbku. Červenofigúrový kalichový kratér v Berlíne, predstavuje záverečnú scénu z Euripidovej tragédie Antiopé, pozoruhodnú vo vernosti jej maliarskeho zobrazenia. Na maľbe vázy vľavo leží telo Dirké, ktorú udupal na smrť býk. Na pravej strane je zobrazený orámovaný oblúk, z ktorého hore visí koža z pantera, konáre vyrastajúce z oblúka a skalnatá podlaha, zrejme naznačujú, že je to akési jednoduché jaskynné obydlie (v Euripidovej hre Antiopé sa za príbytok pastiera označuje ako domov aj jaskyňa). V oblúku majú mladé dvojčatá Amfión a Zéthos vytasené meče a chystajú sa zabiť Lyka, ktorý kľačí na kolenách. Žena, pravdepodobne ich matka Antiopé vystrašene uteká. Nakoniec, ústredná postava hore je boh Hermes so svojim kérykeionom (palicou ovinutou hadmi, z ktorej sa už väčšina bielej farby nezachovala). Celý tento zobrazený výjav je skutočne nezvyčajne blízky tejto hre, vo veľkej miere známej, keďže sa jej text (trochu poškodený) zachoval na fragmente papyrusu (Papyrus Oxyrhynchus LXVIII 3317^[7]).^[8]^[3]

Referencie

↑ ^a ^b Jean-Paul Descœudres. Greek Colonists and Native Populations. Oxford : Humanities Research Centre, 1990. ISBN 978-01-9814-869-2. S. 288.
↑ Almut Fries, Dimitrios Kanellakis. Ancient Greek Comedy. Berlin : Walter de Gruyter, 2020. ISBN 978-31-1064-626-9. S. 13.
↑ ^a ^b Eva C. Keuls. Painter and Poet in Ancient Greece. Berlin : Walter de Gruyter, 2011. ISBN 978-31-1095-306-0. S. 365.
↑ ^a ^b ^c Arthur Dale Trendall. The Red-figured Vases of Lucania, Campania and Sicily. London : University of London, Institute of Classical Studies, 1983. ISBN 978-09-0058-744-3. S. 101.
↑ Collectif. Mobilità dei pittori e identità delle produzioni. Naples : Publications du Centre Jean Bérard, 2020. ISBN 978-29-1888-784-3. S. 32.
↑ Stine Schierup, Victoria Sabetai. The Regional Production of Red Figure Pottery. Aarhus : Aarhus Universitetsforlag, 2014. ISBN 978-87-7124-394-9. S. 236.
↑ Paolo Carrara. Il testo di Euripide nell'antichità. Firenze : Università degli studi di Firenze, Dipartimento di scienze dell'antichità Giorgio Pasquali, 2009. ISBN 978-88-8905-113-9. S. 333.
↑ Oliver Taplin. Pots & Plays: Interactions Between Tragedy and Greek Vase-Painting of the Fourth Century B.C.. Malibu : Getty Publications, 2007. ISBN 978-08-9236-807-5. S. 188.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maliar Dirké

Umelecký portál

[:288-1] Jean-Paul Descœudres. Greek Colonists and Native Populations. Oxford : Humanities Research Centre, 1990. ISBN 978-01-9814-869-2. S. 288.

[:13-2] Almut Fries, Dimitrios Kanellakis. Ancient Greek Comedy. Berlin : Walter de Gruyter, 2020. ISBN 978-31-1064-626-9. S. 13.

[:365-3] Eva C. Keuls. Painter and Poet in Ancient Greece. Berlin : Walter de Gruyter, 2011. ISBN 978-31-1095-306-0. S. 365.

[:101-4] Arthur Dale Trendall. The Red-figured Vases of Lucania, Campania and Sicily. London : University of London, Institute of Classical Studies, 1983. ISBN 978-09-0058-744-3. S. 101.

[:32-5] Collectif. Mobilità dei pittori e identità delle produzioni. Naples : Publications du Centre Jean Bérard, 2020. ISBN 978-29-1888-784-3. S. 32.

[:236-6] Stine Schierup, Victoria Sabetai. The Regional Production of Red Figure Pottery. Aarhus : Aarhus Universitetsforlag, 2014. ISBN 978-87-7124-394-9. S. 236.

[:333-7] Paolo Carrara. Il testo di Euripide nell'antichità. Firenze : Università degli studi di Firenze, Dipartimento di scienze dell'antichità Giorgio Pasquali, 2009. ISBN 978-88-8905-113-9. S. 333.

[:188-8] Oliver Taplin. Pots & Plays: Interactions Between Tragedy and Greek Vase-Painting of the Fourth Century B.C.. Malibu : Getty Publications, 2007. ISBN 978-08-9236-807-5. S. 188.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]