Preskočiť na obsah

Maliar Kassandry (Atika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Atický čiernofigúrový Siana kylix, od Maliara Kassandry, tondo čaše zobrazuje Aianta prenasledujúceho Kassandru, ukrývajúcu sa za sochou bohyne Atény (Palladion), cca 570-560 pred Kr., Londýn, Britské múzeum B 379

Maliar Kassandry je konvenčné meno gréckeho maliara čiernofigúrových váz, činného približne v rokoch 570565 pred Kr.[1]

Maliar Kassandry, atický maliar čiernofigúrových váz, podobne ako jeho súčasník Heidelberský maliar, patril medzi prvých „majstrov malých čaší“, t. j. maliarov čaší (kylikes) (často ozdobených s komastami, účastníkmi Dionýzovho sprievodu) typu Siana.[2] Jeho konvenčné meno je odvodené od zobrazenia Kassandry na čaši, ktorá je uložená v Britskom múzeu v Londýne (British Museum B 379).[3][4] V tonde tejto čaše je Kassandra, ktorá hľadá spásu pred Aiantom, zobrazená ako jednou rukou pevne objíma nohy bohyne Atény. Podľa strnulosti postavy Atény sa dá usúdiť, že tu ide o zobrazenie jej sochy.[5]

Britský znalec umenia John Beazley pôvodne Maliara Kassandry spájal s Maliarom C (skratka C odkazuje na silný vplyv korintskej vázovej maľby na tohto umelca[6]) a až neskôr ho identifikoval holandský archeológ Herman A. G. Brijder, ktorý uviedol: „Nemožno prehliadnuť, že figúrová kresba a najmä palmetový pás (tohto umelca) svojou kvalitou prevyšuje ornamentálne pásy na ostatných spomínaných čašiach.“[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Gordon Campbell. The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture. Oxford : Oxford University Press, 2007. ISBN 978-01-9530-082-6. S. 251.
  2. Thomas Mannack. Griechische Vasenmalerei. Stuttgart : Theiss, 2002. ISBN 978-38-0621-743-8. S. 110.
  3. Jaap M. Hemelrijk, Allard Pierson Museum (Universiteit van Amsterdam). Corpus Vasorum Antiquorum. Oxford : The Museum, 1988. ISBN 978-90-7121-113-3. S. 33.
  4. H. A. G. Brijder. Siana Cups II. Amsterdam : Allard Pierson Museum, 1991. ISBN 978-90-7121-120-1. S. 324.
  5. Luca Cerchiai. L'iconografia di Atena con elmo frigio in Italia meridionale. Oxford : Loffredo, 2002. ISBN 978-88-8096-896-2. S. 85.
  6. Erika Simon. Minoische und griechische Antiken. Mainz am Rhein : Ph. von Zabern, 1989. ISBN 978-38-0531-049-9. S. 59.
  7. Norbert Kunisch. Milet: Ergebnisse der Ausgrabungen und Untersuchungen seit dem Jahre 1899. Berlin : De Gruyter, 2016. ISBN 978-31-1045-489-5. S. 14.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]