Maliar Lysippida
.jpg)
Maliar Lysippida je konvenčné meno atického maliara čiernofigúrových váz, činného približne v rokoch 530 až 515 pred Kr.[1]
Maliar Lysippida, aténsky maliar čiernofigúrových váz, je považovaný za najvýznamnejšieho žiaka Exékia.[2] Podobne ako u väčšiny starogréckych vázových maliarov i jeho skutočné meno nie je známe (zo štýlu maľby sa dalo rozoznať viac ako 900 umelcov, signatúr sa nachádza len na 1 percente keramiky[3]). Britský znalec umenia John Beazley ho nazval podľa nápisu chváliaceho Lysippida – LYSIPPIDES KALOS (nápismi kalos – krásny si maliari často uctili svojich súčasných obľúbencov, dnes je týchto nápisov známych niekoľko stoviek[4]) na amfore vystavenej v Britskom múzeu v Londýne (British Museum B 211).[1] Pripisuje sa mu veľké množstvo váz (asi päťdesiat ďalších je prinajmenšom maľovaných jeho štýlom[5]).[6] Jeho štýl charakterizuje expresívna úhľadná kresba.[5] Maliar Lysippida zdobil najmä veľké vázy, prednostne amfory, spravidla postavami súvisiacimi s činmi Herakla.[6]
Maliar Lysippida je aj autorom niekoľkých čiernofigúrových malieb na amforách s dvojitým dekorom (z jednej strany zdobených čiernofigúrovou z opačnej červenofigúrovou techmikou), ktoré červenofigúrovou maľbou dokončil Andokidov maliar. Títo maliari spolupracovali v Andokidovej dielni pod vedením samotného hrnčiara.[2] V odborných kruhoch sa hodne diskutovalo o tom, či tieto amfory neozdobil čiernofigúrovou technikou tiež Andokidov maliar (sám Beazley zastával raz jeden potom opačný názor). Súčasný prevládajúci názor je, že tu ide o dvoch maliarov.[7]
 |
 |
| Čiernofigúrová strana amfory, Staatliche Antikensammlungen 2301, Mníchov | Červenofigúrová strana amfory od Andokidovho maliara |
Červenofigúrová strana amfory s dvojitým dekorom je zhotovená o niečo lepšie (vynaliezavejšie), aj keď je scéna takmer identická, ako na amfore z Mníchova (Staatliche Antikensammlungen 2301) so zobrazením Atény a Herma pri ležiacom Heraklovi (alebo Dionýzovi) na symposiu,[8] alebo na dvoch amforách z Bostonu (Museum of Fine Arts 99.538 a 01.8037, na jednej z nich je zobrazený Herakles ako vedie býka na obetovanie[9] a na druhej Achilles a Aias pri hre pessoi[10]). Andokidov maliar si zväčša zjednodušil scénu tak, že postavy zobrazil väčšie a efektne (bez „nadbytočných“ detailov). Na porovnanie, zobrazenia od maliara Lysippida sa tu zdajú byť akoby od nich len odvodené.[11] Čo sa týka niektorých detailov na vázach s rovnakým námetom, Maliar Lysippida napr. na váze z Mníchova odhalil svoj nedostatok v stolárčine na zobrazení niektorých detailov Heraklovho ležadla, zatiaľ čo Andokidov maliar, autor scény v červenofigúrovej technike na opačnej strane, mal zjavne v tomto odbore rozsiahlejšie znalosti.[12] V Palerme (Museo Archeologico Regionale, 1448) je tiež čaša (atický kylix s očami, typu A) s dvojitým dekorom signovaná hrnčiarom Andokidom, zdobená obomi maliarmi. Túto najpopulárnejšiu formu čaše, zdobenú obrovským párom očí na oboch stranách, do tej doby maľovali len čiernofigúrovou technikou.[13]
-
Atický čiernofigúrový kylix s očami typu A, maliar: Maliar Lysippida, cca 520 – 510 pred Kr., Staatliche Antikensammlungen 2080, Mníchov -
-
Atická čiernofigúrová neck-amfora, so zobrazením bojovníka lúčiaceho sa so svojou ženou, Martin von Wagner Museum, Würzburg -
Atická čiernofigúrová baňatá amfora typu A, zobrazuje Herakla hrajúceho na kithare, Museo nazionale etrusco di Villa Giulia 24998, Rím -
Atická čiernofigúrová baňatá amfora, zobrazuje Dionýza a satyrov, Cleveland Museum of Art 1927.433, Cleveland
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 48.
- ↑ a b Andrew J. Clark, Jasper Gaunt. Essays in Honor of Dietrich Von Bothmer. Amsterdam : Allard Pierson Museum, 2002. ISBN 978-90-7121-135-5. S. 309.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 389.
- ↑ Frank Zimmermann. Alte Geschichte neu geschrieben Band 1. Norderstedt : BoD – Books on Demand, 2021. ISBN 978-37-5343-608-1. S. 251.
- ↑ a b Robert Slade Folsom. Attic Black-figured Pottery. Park Ridge : Noyes Press, 1975. ISBN 978-08-1555-035-8. S. 131.
- ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Lysippides, Pittore di [1]
- ↑ Sheramy D. Bundrick. Athens, Etruria, and the Many Lives of Greek Figured Pottery. Madison, Wisconsin : University of Wisconsin Pres, 2019. ISBN 978-02-9932-100-0. S. 207.
- ↑ Cornelia Isler-Kerényi. Dionysos in Classical Athens. Leiden : BRILL, 2014. ISBN 978-90-0427-012-1. S. 24.
- ↑ Beth Cohen. The Colors of Clay: Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 29.
- ↑ Christine Kondoleon, Museum of Fine Arts, Boston. Classical Art. Cambridge : MFA Publications, 2008. ISBN 978-08-7846-728-0. S. 63.
- ↑ Beth Cohen. The Colors of Clay: Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 20.
- ↑ Elizabeth Simpson. The Adventure of the Illustrious Scholar. Leiden : BRILL, 2018. ISBN 978-90-0436-171-3. S. 552.
- ↑ Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 10.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maliar Lysippida
