Preskočiť na obsah

Maliar Marsya

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Atické červenofigúrové peliké, zobrazuje sediacu Afroditu a Pélea, ktorý sa zmocnil Thetidy počas kúpeľa, cca 380 – 360 pred Kr., Britské múzeum 1862, 0530., Londýn
Čiernofigúrová panatenajská amfora, 340/339 pred Kr., 79.AE.147 (Múzeum J. Paula Gettyho)

Maliar Marsya je konvenčné meno gréckeho maliara červenofigúrových váz, činného približne v rokoch 350 až 325 pred Kr.[1]

Maliar Marsya je považovaný za jedného z najlepších maliarov červenofigúrových váz v 4. storočí pred Kr.[2] Tohto anonymného maliara pomenovali podľa námetu na červenofigúrovom peliké, ktorú vyzdobil, uloženej v petrohradskom múzeu Ermitáž (inv. č. St 1795 [3]). Na jednej strane tejto vázy je zobrazený boh Apolón hrajúci na kythare a satyr Marsyas s flautou, ktorý je pripravený súperiť s bohom v hudobnej súťaži.[4]

Maliar Marsya bol najvýznamnejší predstaviteľ tzv. kerčského štýlu,[5] poslednej fázy atického červenofigúrového vázového maliarstva (v rokoch 375 – 320 pred Kr.), pomenovaného podľa mesta Kerč (staroveký Παντικάπαιον – Pantikapaion [6]) na východnom pobreží ukrajinského Krymu, kde sa našlo najviac týchto váz. Kerčský štýl používal doplnkové farby, hlavne žltú, bielu a zlatú a v menšej miere modrú a zelenú.[7][8] Zachovalo sa od neho len osem celých červenofigúrových váz (a niekoľko fragmentov[2]).[4]

Atické červenofigúrové peliké od Maliara Marsya z Britského múzea (inv. č. 1862,0530.1, váza E 424), nájdené v archeologickej lokalite starovekého mesta Kameiros na ostrove Rodos, na jednej strane zobrazuje Dionýza so satyrom a mainádou. Na opačnom povrchu tohto veľkolepého peliké je zobrazený smrteľný Péleus, ktorý sa pokúša uniesť svoju budúcu nevestu Thetis, dcéru morského boha Nérea, keď sa kúpe v spoločnosti svojich troch sestier, Néreid. V paradigme starogréckeho manželstva, na ktorú dohliada sediaca postava Afrodity a jej stojaca spoločníčka, zrejme Peithó (bohyňa ľúbostného nahovárania), neochotná nevesta odoláva, mení sa na hada, na vodu a na oheň. Péleus ju ale drží pevne a ich synom, už predurčeným byť slávnejším ako jeho otec, bude Achilles, hrdina trójskej vojny. Thetis je namaľovaná bielou farbou, je zobrazená čupiaca, s pootočeným trupom, pripomína neskoršie sochy kúpajúcej sa Afrodity. Toto zobrazenie, ktoré tak dobre napĺňa priestor, dokáže brilantne evokovať hĺbku a objem, dvojrozmernosť tohto maliarskeho diela.[9]

Grécky archeológ Panos Valavanis pripisuje Maliarovi Marsya aj desať panathenajských amfor.[2] Od polovice 6. storočia pred Kr. boli víťazi panathenajských hier odmeňovaní čiernofigúrovou amforou známou ako panathenajskou amforou (vyrábanou až do konca 3. storočia pred Kr.).[10]

Panathenajská amfora uložená v Múzeu J. Paula Gettyho v Malibu (J. Paul Getty Museum, Malibu, 79.AE.147 [11]) pripísaná Maliarovi Marsya, na prednej strane zobrazuje bohyňu Aténu odetú v archaickom štýle, zdôrazňujúc tak úctyhodnú históriu panathenajskej tradície. Na zadnej strane je výjav zo súťaže, pre ktorú slúžila ako cena. Vozataj v dlhom bielom odeve stojí vo voze zo štvorzáprahom, vedľa neho je nahý muž s prilbou a štítom zvaný apobatés (apobatai boli na panathenajských hrách spolusúťažiaci pri pretekoch vozov, vyskakovali zo svojich vozov a naskakovali späť[12]). Podľa nápisu na váze „Theofrastos bol archón“ (panathenajské amfory boli vďaka nápisom s menom archonta bezpečne datovateľné[13]) sa datuje do roku 340/339 pred Kr.[14]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Encyclopaedia Britannica, Inc.. Britannica Concise Encyclopedia. Chicago : Encyclopaedia Britannica, Inc.,, 2008. ISBN 978-15-9339-492-9. S. 1202.
  2. ↑ a b c Πάνος Δ.. Βαλαβάνης. Παναθηναϊκοί αμφορείς από την Ερέτρια. Athēnai : Athēnais Archaiologikē Hetaireia, 1991. ISBN 978-96-0703-610-0. S. 345.
  3. ↑ Beth Cohen. The Colors of Clay. Malibu : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 322.
  4. ↑ a b Encyclopædia universalis: Thesaurus index. Paris : Encyclopædia universalis France, 1989. ISBN 978-28-5229-287-1. S. 2198.
  5. ↑ Tyler Jo Smith, Dimitris Plantzos. A Companion to Greek Art. Hoboken : John Wiley & Sons, 2018. ISBN 978-11-1926-681-5. S. 57.
  6. ↑ J. den Boeft. Ammianus Marcellinus 22. Groningen : E. Forsten, 1995. ISBN 978-90-6980-086-8. S. 119.
  7. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 388.
  8. ↑ Florian Knauß. Die Kunst der Antike. München : C.H.Beck, 2017. ISBN 978-34-0671-176-3. S. 93.
  9. ↑ Dyfri Williams. Masterpieces of Classical Art. London : University of Texas Press, 2009. ISBN 978-02-9272-147-0. S. 142.
  10. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 387.
  11. ↑ Julia L. Shear. Serving Athena. Cambridge : Cambridge University Press, 2021. ISBN 978-11-0848-527-2. S. 352.
  12. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 438-439.
  13. ↑ Robert B Koehl. AMILLA. Philadelphia : INSTAP Academic Press, 2013. ISBN 978-16-2303-313-2. S. 384.
  14. ↑ J. Paul Getty Museum. The J. Paul Getty Museum Handbook of the Antiquities Collection. Los Angeles : Getty Publications, 2010. ISBN 978-08-9236-998-0. S. 81.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Umelecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maliar_Marsya&oldid=7877976“