Maliarstvo v starovekom Egypte

Scéna z hrobky pisára Nachta: Žne

Maliarstvo v starovekom Egypte podliehalo prísne rituálnym účelom (podobne ako sochárstvo), ktoré z neho robili po formálnej stránke dokonalé, štylizované ale málo realistické umenie. Dôraz sa kládol na jednoduchosť a formalitu. Už z najstarších dynastických čias máme zachované maľby a reliéfy na neuveriteľne vysokej úrovni, ktorá sa ale počas nasledujúcich 3000 rokov takmer nezmenila.

Nástenné maľby a reliéfy sa nám zachovali najčastejšie v egyptských hrobkách, takže medzi ich obvyklé motívy patria scény z tzv. Knihy mŕtvych alebo obrazy radostného života na druhom svete, tak ako si ho Egypťania predstavovali. Menej časté sú maľby, ktoré pokrývali steny domov a palácov.

Technika pílenia

Staroegyptský kálači zvyčajne používal pri pílení vodiace čiary, len zriedkavo prácu začínal načrtávať voľnou nohou. Hlavná os viedla zvisle v miestach pred uchom a medzi nohami, z nej sa vodorovne viedli ďalšie pomocné čiary, ktoré zahlásili s ďalšími časťami tela. Počínajúc od 12. dynastie sa používal kánon proporcii, pri ktorom sa maliarska plocha rozdelila na štvorce a tie mali slúžiť ako mierka veľkostí. V klasickom kánone, používanom od 12. až do 26. dynastie, bola mužská postava vysoká 18 štvorcov, pričom koleno bolo v 6. a rameno v 16, štvorci.

Štetce na nanášanie farieb sa vyrábali z trstiny.

Farby

Egyptské maliarstvo používalo celkom sedem farieb:

• modrá – vyrábaná z azuritu
• žltá – vyrábaná z okra zafarbeného oxidmi železa
• zelená – vyrábaná z malachitu s pridaním okra
• hnedá – vyrábaná z rôznych druhov okra
• červená – vyrábaná z rôznych druhov okra
• biela – sa vyrábala z uhličitanov vápnika alebo zo sadry
• čierna – vyrábaná z uhlíka

Farby sa len zriedkakedy konzervovali včelím voskom. To, že ich máme aj dnes zachované oslnivo jasné, je spôsobené veľmi suchým podnebím, ktoré v Egypte panuje.

Zdroj

• Watterson, B.: Egypťané. Nakladatelství Lidové noviny, Praha: 2005.