Preskočiť na obsah

Manažment (činnosť)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Manažering)

Manažment (iné názvy pozri nižšie) je proces vedenia a smerovania celej alebo časti organizácie (často podniku, pozri aj manažment), zriedkavo aj celej ekonomiky, prostredníctvom nasadenia a manipulácie zdrojov (ľudské, finančné, materiálne, intelektuálne alebo nehmatateľné). Definície manažmentu sa rôznia (pozri nižšie).

Osoba venujúca sa manažmentu sa volá manažér (iné názvy pozri nižšie).

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Manažment

[upraviť | upraviť zdroj]

Pokiaľ ide o voľbu medzi variantmi manažment, management a pod., jediným kodifikovaným (a teda spisovným) slovenským tvarom je od roku 1991 tvar manažment. V literatúre aj slovníkoch sa vyskytujú tieto varianty (všetky sú od roku 1991 nespisovné): management, menežment, menedžment a menidžment. Z uvedených tvarov sa pred rokom 1991 uvádzal v slovníkoch cudzích slov tvar management. Kodifikačné príručky slovo management ani žiadne jeho spomenuté varianty pred rokom 1991 neuvádzali, takže vtedy nebolo jasné, či je slovo spisovné. Napriek tomu, že kodifikovaný je len tvar manažment, viaceré ekonomické texty ešte dlho po roku 1991 (minimálne v 90. rokoch) používali aj tvar management - napr. Ekonomická encyklopédia z roku 1995 rôzne chaoticky uvádza oba tvary (management aj manažment)[1] a učebnica Finančný trh z roku 1999 rozoberá napr. "burzový management"[2]. Univerzita Komenského síce používa v názve svojej fakulty tvar management (Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave), ale vo všetkých iných kontextoch aj na svojich webových stránkach používa tvar manažment [3][4]. Treba dodať, že v češtine je na rozdiel od slovenčiny kodifikovaný tvar management [5] Anglická podoba slova znie management, nemecká Management.

Slovo manažérstvo sa uvádza v jazykových slovníkoch najneskôr od 60. rokov 20. stor. vo význame činnosť (prípadne povolanie alebo činnosť) manažéra (pričom pojem manažér bol spočiatku obmedzený len na oblasť športu a umenia - pozri aj nižšie); z kodifikačných príručiek ho prvýkrát uviedol Krátky slovník slovenského jazyka koncom 80. rokov 20. stor. Pokiaľ ide o jeho vzťah k slovu manažment, dá sa konštatovať nasledovné:

  • Kačala (1995/1996) (atypicky a bez dokladov) postuluje, že slovo manažment má nie 2 (ako v iných textoch), ale až 3 základné významy (1.súbor manažérov, 2. systém a metódy riadenia a 3. súbor riadiacich činností), pričom tretí (ale nie aj druhý) význam odporúča na lepšie odlíšenie od ostatných dvoch označovať termínom manažérstvo. Krátky slovník slovenského jazyka (2003) uvádza manažérstvo ako "činnosť manažéra", kým manažment je (popri súbore manažérov) "systém a metódy riadenia podnikovej činnosti, hospodárstva; manažérstvo, vedenie, riadenie". Veľký slovník cudzích slov (2000) uvádza manažérstvo ako "povolanie a činnosť manažéra", kým manažment je (popri súbore manažérov) buď "súbor riadiacich činností, vedenie" alebo "totálny systém riadenia (pri automatizácii výroby)".
  • Naopak, Kačala (1992), Slovník cudzích slov (akademický) a Slovník súčasného slovenského jazyka považujú slová manažérstvo a manažment (okrem významu súbor manažérov) za úplné synonymá. Podobne texty mnohých (ale nie všetkých) STN v 21. storočí prekladajú anglické slovo management slovom manažérstvo (a nie slovom manažment).[6][7][8]

Slovo manažering (varianty: managering, menežering, menedžering) uvádza Slovník cudzích slov (akademický) ako synonymum slova manažment (Možno poznamenať, že Obretalová 1992 ešte pred 1. vydaním tohto slovníka vyslovila názor, že tvar manažering je navyše nesprávny, lebo je podľa nej nesprávne utvorený.)[9] Veľký slovník cudzích slov (2000) naopak tvar manažering uvádza oddelene od termínu manažment a definuje ho ako "riadenie, vedenie, organizovanie podnikov a podujatí v širokom zmysle slova", čiže ho definuje širšie než manažment. V praxi sa termín manažering, zdá sa, sa používa najmä v kontextoch mimo klasického riadenia podniku; napríklad ako akýsi pendant k termínu inžiniering - definícia manažeringu potom znie napríklad takto: "komplexné alebo čiastočné riadenie projektov."[10]

Mnohé (najmä skôr staršie) texty prekladajú anglické slovo management slovenským slovom riadenie. Problém takéhoto prekladu je možná zámena s ďalšími významami slovenského slova riadenie; najmä môže dôjsť k zámene s riadením ako prekladom anglického slova control (control je niečo iné než manažment, resp. je to len časť manažmentu, napr. quality management a quality control sú dva rôzne pojmy - pozri aj napr. rôzne významy slova riadenie uvedené v rozlišovacích stránkach riadenie kvality či manažment portfólia).

Zdroje tejto podkapitoly (ak nie je vyššie uvedené inak) sú: [11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23]

Manažér

[upraviť | upraviť zdroj]

Jediný kodifikovaný (a teda spisovný) slovenský tvar je v súčasnosti manažér. Uvádza sa v jazykových slovníkoch najneskôr od 60. rokov 20. stor.; z kodifikačných príručiek ho prvýkrát uviedol Krátky slovník slovenského jazyka koncom 80. rokov 20. stor. Do 60. rokov slovníky a príručky uvádzali len (a v 70. rokoch aj) tvar manager. Ďalšie tvary v literatúre a sčasti slovníkoch po druhej svetovej vojne až zhruba do začiatku 21. storočia boli menežér, menedžér a menedžer; všetky sú od konca 80. rokov 20. storočia nespisovné. Treba poznamenať, že zhruba do 60. rokov sa v slovenských slovníkoch pojem manažér chápal užšie než dnes - vzťahoval sa len na šport alebo umenie.[17][18][19][20][21][22][24][25][26][27]

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo manažment pochádza z angl. slova management, ktoré vzniklo z angl. slovesa to manage „riadiť, narábať“. Toto sloveso vzniklo z tal. slovesa maneggiare „narábať“, ktoré vzniklo z ľud. latin. slovesa manidiare „narábať“, ktoré vzniklo z lat. podstatného mena manus „ruka“.

Definície

[upraviť | upraviť zdroj]
  • zdôrazňujúce úlohu vedenia ľudí:
    • "Manažment je proces vytvárania a udržiavania určitého prostredia, v ktorom jednotlivci pracujú spoločne v skupinách a účinne/efektívne dosahujú vybrané ciele" (H. Koontz, H. Weihrich)
    • "Manažment znamená vykonávanie úloh prostredníctvom práce iných" (American Management Association)
    • "Manažment je vykonávanie vecí prostredníctvom ostatných ľudí" (E. Dale, J. Hays)
  • zdôrazňujúce špecifické funkcie vykonávané riadiacimi pracovníkmi:
    • "Manažment je proces plánovania, organizovania, vedenia a kontroly organizačných činností zameraných na dosiahnutie organizačných cieľov" (K. H. Chung)
    • "Manažment sú typické činnosti, ktoré manažér vykonáva, ako je rozhodovanie, organizovanie, plánovanie, kontrolovanie, vedenie ľudí, koordinovanie, motivovanie atď." (K. Muller)
  • zdôrazňujúce predmet štúdia a jeho cieľ:
    • "Manažment je oblasť štúdia, ktorá sa venuje stanoveniu postupov, ako čo najlepšie dosiahnuť ciele organizácie" (S. P. Robbins)
    • "Manažment je proces optimalizácie využitia ľudských, materiálových a finančných zdrojov k dosiahnutiu organizačných cieľov (J. A. Pearce, R. B. Robinson)
    • "Manažment možno chápať ako proces vytvárania a ďalšieho aktívneho rozvíjania podnikateľsky orientovaného správania sa organizácie" (L. Vodáček)
  • celkový pohľad:
    • "Manažment je dynamický proces, v ktorom sa manažéri v podmienkach neustále sa meniaceho prostredia snažia prostredníctvom ľudského potenciálu organizácie dosahovať jej ciele pri hospodárnom a účinnom využívaní obmedzených zdrojov" (J. Papula)
    • "Manažment treba chápať nielen ako riadenie, ale umenie riadiť. Odbornosť v riadení je daná schopnosťou plánovať, organizovať, motivovať a viesť ľudí, koordinovať, komunikovať a kontrolovať tak, aby podnik fungoval úspešne" (P. F. Drucker)
    • "Manažment je proces práce s a prostredníctvom ľudí pre dosiahnutie organizačných cieľov v meniacom sa prostredí" (R. Kreitner)
    • "Manažment je podnikateľsky orientované a z marketingu vychádzajúce riadenie podniku, zabezpečujúce jeho prosperitu (J. Štefánik)
    • "Manažment je súbor prístupov, názorov, skúseností, odporúčaní a metód, ktoré vedúci pracovníci (manažéri) používajú na zvládnutie špecifických činností (manažérskych funkcií), smerujúcich k dosiahnutiu sústavy cieľov organizácie" (L. Vodáček)

Obsah pojmu

[upraviť | upraviť zdroj]
  • vykonávateľmi manažérskych funkcií sú ľudia (manažéri)
  • je aplikovateľný na množstvo organizačných jednotiek (priemyselné a nepriemyselné podniky, ich organizačné časti)
  • je aplikovateľný na rôzne úrovne riadenia (podnik, divíziu, prevádzku, dielňu, kolektív)
  • je aplikovateľný na rôzne činnosti (obchodná, technická, výrobná, personálna)
  • poslaním je dosiahnutie stanovených cieľov

Manažérske funkcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Manažérske funkcie sú:

  • plánovanie (stanovuje ciele a postupy na ich dosiahnutie),
  • organizovanie (určuje ľuďom ako majú zaisťovať plánované úlohy),
  • formovanie personálu (určenie nárokov na potrebných pracovníkov, ich výber a rozmiestnenie),
  • vedenie ľudí (priame a nepriame usmerňovanie zamestnancov tak, aby včas a efektívne plnili určené úlohy),
  • kontrola (proces sledovania, rozboru, hodnotenia a prijímania záverov v súvislosti s odchýlkami medzi plánom a realizáciou).

Manažérske schopnosti (Managment skills)

[upraviť | upraviť zdroj]

Manažérske schopnosti je súbor schopností, ktoré musí ovládať každý manažér. Slúžia na vedenie pracovníkov k dosiahnutiu podnikových cieľov. Do základných manažérskych schopností zaraďujeme komunikáciu. Sú to schopnosti manažérov potrebné na vykonávanie aktivít v podniku. Odborná príprava je osobne dôležitá pre prvostupňových manažérov.
Manažérske schopnosti sa dajú získať, a to postupným tréningom manažérov.

Oblasti, kategórie a implementácie manažmentu

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ MICHNÍK, Ľubomír. Ekonomická encyklopédia. Slovník A-Ž. 1. vyd. Bratislava : Sprint, 1995. 629 s. ISBN 80-967122-2-5. S. 319-320.
  2. ↑ CHOVANCOVÁ, Božena; JANKOVSKÁ, Anežka; HÁJNIKOVÁ, Jana; MAJCHER, Milan; ŠTURC, Boris. Finančný trh : nástroje, transakcie, inštitúcie. Bratislava : Eurounion, 1999. 538 s. ISBN 80-88984-03-3. S. 530 a nasl..
  3. ↑ Fakulta managementu UK [online]. fm.uniba.sk, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  4. ↑ O fakulte [online]. fm.uniba.sk, [cit. 2019-11-26]. Dostupné online.
  5. ↑ Internetová jazyková příručka [online]. prirucka.ujc.cas.cz, 2004-, [cit. 2020-01-05]. Dostupné online.
  6. ↑ STN EN ISO 9000:2016
  7. ↑ STN EN ISO 9000:2001
  8. ↑ STN ISO 31000:2019
  9. ↑ OPLETALOVÁ, Manažering? Management!. In: Naše řeč, ročník 75 (1992), číslo 1, S. 53-54
  10. ↑ evo.gov.sk, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online.
  11. ↑ KAČALA, J. Slovo manažment v slovenčine. In: Kultúra slova 1992, č. 5-6 [1]
  12. ↑ KAČALA, J. Manažment a manažérstvo. In: Kultúra slova č. 1996 a In: Jazyková poradňa Slovenského rozhlasu 17. 1. 1995 [2]
  13. ↑ manažment; manažérstvo. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2003
  14. ↑ manažérstvo. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  15. ↑ manažment; manažérstvo. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
  16. ↑ manažment; manažérstvo; manažering. In: Slovník cudzích slov (akademický)
  17. ↑ a b ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 745.
  18. ↑ a b KAČALA, Ján. Pravidlá slovenského pravopisu. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1991. 535 s. ISBN 80-224-0080-7. S. 239.
  19. ↑ a b Veľký slovensko-ruský slovník II. L-O, Bratislava:Veda, 1982, S. 123
  20. ↑ a b IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, c1998. 399 s. ISBN 80-967524-3-x Chybné ISBN. S. 189.
  21. ↑ a b Pravidlá slovenského pravopisu 1971
  22. ↑ a b IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z. Slovník cudzích slov A/Z, Bratislava: SPN, 1979, S. 544
  23. ↑ Ekonomický časopis. [s.l.] : Slovenska akad. vied, 1969. 1026 s. S. 371-372.
  24. ↑ SABOL, J. Manager či manažér? In: Kultúra slova, č. 4, 1965 [3] S. 248
  25. ↑ manažér. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2003
  26. ↑ manažér. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  27. ↑ manager. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • BĚLOHLÁVEK, F., KOŠŤAN, P., ŠULEŘ, O: Management. Olomouc: Rubico, 2001, 642 s. ISBN 80-85839-45-8
  • CRAINER, S.: Kompendium managementu (50 knih, které změnily management). Praha: Computer Press, 1988. 196 s. ISBN 80-7226-109-6
  • COLEMAN, R. - BARRIE, G.: 525 způsobů jak se stát lepším manažerem. Praha: Management Press, 1993. 381 s. ISBN 80-85603-27-6
  • DONELLY, J. H. - GIBSON, J. L. - IVANCEVICH, J. M.: Management. Praha: Grada, 1997. 824 s. ISBN 80-7169-422-3
  • HITTMÁR, Š.: Manažment. Žilina: EDIS, 2006. 301 s. ISBN 80-8070-558-5.
  • KAMP, Di: Manažer 21. století Praha: Grada, 2000. 216 s. ISBN 80-247-0005-0
  • KOONTZ, H. - WEIHRICH, H.: Management. Praha: Victoria Publishing, 1993. 664 s. ISBN 80-85605-45-7
  • MÍKA, V.T.: Manažment. Úvod do riadenia organizácie v podmienkach rizika a v krízových situáciách. Žilina: EDIS, 2013. 177 s. ISBN 978-80-554-0760-9.
  • MILGROM, P. - ROBERTS, J.: Modely rozhodování v ekonomii a managementu. Praha: Grada, 1997. 824 s. ISBN 80-7169-411-8
  • SEDLÁK, M.: Základy manažmentu. Bratislava: Wolters Kluwer, 2012. 330 s. ISBN 978-80-8078-455-3.
  • TRUNEČEK, J. a kol.: Management I. Praha: Ediční oddělení VŠE, 1995. 221 s. ISBN 80-7079-929-3

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Manažment_(činnosť)&oldid=7849040“