Mao Tun
| Tun Mao | |
 čínsky spisovateľ, literárny kritik a minister kultúry ČĽR | |
| Narodenie | 4. júl 1896 Ťia-sing, Če-ťiang, Čína |
|---|---|
| Úmrtie | 27. marec 1981 (84 rokov) |
| Odkazy | |
| Webstránka | maodun.org |
| Commons |  Mao Tun |
Mao Tun (čín. 茅盾 – Mao Tun, pchin-jin: Máo Dùn, vlastným menom Šen Te-chung, čín. 沈德鸿 – Šen Te-chung, pchin-jin: Shěn Déhóng; * 4. júl 1896 – † 27. marec 1981) bol čínsky spisovateľ. Preslávil sa najmä románovou tvorbou.
Šen Te-chung si v dvadsiatych rokoch vybral umelecký pseudonym Mao-tun (čín. 矛盾, pchin-jin: máodùn), s významom „protiklad, rozpor“, keďže toto slovo podľa neho výstižne vyjadrovalo napätie medzi protikladnými revolučnými ideológiami svojej doby. Neskôr zmenil jeho priateľ Šeng-tchao Je prvý znak pseudonymu na 茅 (čo je tradičné čínske priezvisko „Mao“), aby ho uchránil pred politickou perzekúciou.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Mao študoval v rokoch 1913 – 1916 na Pekinskej univerzite, kde sa naučil po anglicky a zoznámil sa so západnou literatúrou. Po škole sa venoval žurnalistike a roku 1919 sa pridal k Hnutiu štvrtého mája, ktoré otriaslo celou Čínou. V roku 1921 spoluzakladal Spoločnosť pre štúdium literatúry (čín. 文學研究會) a keď táto spoločnosť prevzala Mesačník pre romány (čín. 小说月报), Mao sa stal jeho hlavným redaktorom.
Od roku 1924 sa venoval revolučnej činnosti v Šanghaji. Keď bola roku 1926 vo Wu-chane ustanovená revolučná vláda, Mao prijal miesto na ministerstve informácií. Roku 1927 Čankajšek revolučnú vládu rozprášil a Mao utiekol do Šanghaja, ktorý spadal pod cudzineckú koncesiu.
V tomto období v ňom rastie túžba literárne zachytiť búrlivú dobu, ktorú prežil, zmarené nádeje a celý osud svojej generácie. V rokoch 1927 až 1928 napísal trilógiu Zatmenie (čín. 蚀), ktorá ho vyniesla medzi popredných čínskych spisovateľov. V troch románoch opisuje zúfalstvo čínskych intelektuálov nad ich zmarenými nádejami a odsudzuje Čankajškov zásah. V roku 1932 napísal svoje najväčšie dielo, Polnoc (čín. 子夜)[1]. Z tridsiatych rokov pochádza aj jeho sonda do ekonomických vzťahov v čínskej spoločnosti Jarní hodvábnici (čín. 春蚕).
Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protijaponského hnutia. Po založení Čínskej ľudovej republiky sa stal jej prvým ministrom kultúry (1949 – 1964). Roku 1964 bol však kvôli zmene ideológie z pozície zosadený a počas Kultúrnej revolúcie ho podrobili kritike. Revolúciu sa mu však podarilo prežiť a v sedemdesiatych rokoch bol jedným z predstaviteľom tzv. literatúry rán, ktorej nosnou témou bol život za kultúrnej revolúcie.
Výber z diela
[upraviť | upraviť zdroj]- Zatmenie, 1928
- Traja kráčajúci ľudia, 1931
- Polnoc, 1932
- Jarní hodvábnici, 1932
- Obchod rodiny Linovej, 1932
- Jesenná žatva, 1933
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Tun Maove dielo obšírne analyzoval slovenský sinológ Jozef Marián Gálik.[2] Medzi Gálikové diela o Tun Maovi patria:
- Gálik, Marián. Mao Tun and Modern Chinese Literary Criticism. (1969)
- Gálik, Marián. The Genesis of Modern Chinese Literature Criticism. (1980)
- Mao Tun: Jednej letnej noci. Nový orient (Praha), 6, 1959
- Mao Tun: Obchod rodiny Linovej a iné poviedky. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1961.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Do češtiny je preložený ako Šerosvit. pozri Mao Tun: Šerosvit. Praha: SNKLHU, 1958.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2011-05-24]. Dostupné online. Archivované 2011-05-24 z originálu.