Preskočiť na obsah

Marco Silva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Marco Silva
Silva v roku 2017
Silva v roku 2017
Osobné údaje
Celé meno Marco Alexandre Saraiva da Silva[1]
Dátum narodenia 12. júl 1977 (47 rokov)
Miesto narodenia Lisabon, Portugalsko
Výška 1,80 m
Pozícia Pravý obranca
Klubové informácie
Súčasný klub Fulham (tréner)
Mládežnícke kluby
1992–1995
1995-1996 		Cova Piedade
Belenenses
Seniorské kluby1
Roky Kluby Zps (Gly)
1996-1997
1997-1998
1998-2001
1999-2000
2001
2002-2003
2003-2004
2004-2005
2005-2011 		Belenenses
Atlético
Trofense
→Campomaiorense (hosť.)
Rio Ave
Braga B
Salgueiros
Odivelas
Estoril 		01 (0)
06 (0)
65 (1)
01 (0)
09 (0)
28 (1)
22 (0)
34 (0)
121 (2)   
Tréner mužstiev
2011-2014
2014-2015
2015-2016
2017
2017-2018
2018-2019
2021- 		Estoril
Sporting CP
Olympiakos
Hull City
Watfrod
Everton
Fulham

1 Zápasy a góly za profesionálny klub k Ku dňu 20. júl 2023.

Marco Alexandre Saraiva da Silva (* 12. júl 1977, Lisabon, Portugalsko)[2] je portugalský futbalový tréner a bývalý hráč, ktorý hrával ako pravý obranca. Je trénerom klubu Fulham, ktorý pôsobí v Premier League.

Hral za rôzne portugalské kluby a svoju kariéru ukončil šesťročným pôsobením v Estorile. Následne, po skončení kariéry tento klub ešte tri roky trénoval. Jednu sezónu stravil ako tréner Sportingu CP, a s klubom vyhral Portugalský pohár. Potom pôsobil v zahraničí, najskôr trénoval Olympiacos, s ktorým v sezóne 2015/16 vyhral grécku superligu. Následne sa presunul do Anglicka kde trénoval Hull City, Watford, Everton a Fulham.

Hráčska kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Silva sa narodil v Lisabone[1] a vypracoval sa na profesionálneho futbalistu s miestnym CF Os Belenenses. Počas 15-ročnej kariéry sa objavil iba v dvoch zápasoch najvyššej portugalskej Primeira Ligy. Na jeden zápas nastúpil s týmto klubom a na druhý s SC Campomaiorense. V rokoch 2000 až 2005 striedal druhú a tretiu portugalskú ligu a reprezentoval CD Trofense, Rio Ave FC, SC Braga B, SC Salgueiros a Odivelas FC.[1]

V sezóne 2005 Silva prestúpil do GD Estoril Praia, kde ostal hrať až do svojho futbalového dôchodku. Svoj posledný zápas odohral 2. januára 2011.[3]

Silva odišiel do dôchodku v júni vo veku 34 rokov, celkovo nazbieral v druhej lige 152 zápasov a dva góly za tri kluby.

Trénerská kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Estoril

[upraviť | upraviť zdroj]

10. júna 2011, hneď po odchode do dôchodku, bol Silva vymenovaný za prestupového riaditeľa v Estorile. Na začiatku sezóny ale nahradil Viníciusa Eutrópia ako trénera klubu. V tom čase bol klub na desiatom mieste v tabuľke.[4] S klubom nakoniec v sezóne vyhral druhú ligu potom ako klub prehral iba tri zápasy z 24 a po siedmych rokoch sa klub vrátil do najvyššej portugalskej ligy. Bol zvolený za trénera sezóny.

17. augusta 2012 Silva debutoval ako tréner v najvyššej portugalskej divízii. Vonku prehral 1:2 nad SC Olhanense. Estoril sa v tejto sezóne vďaka nadpriemerným výsledkom a výkonom umiestnilo na piatom mieste v tabuľke a to znamenalo, že získalo miesto v kvalifikácií do Európskej ligy UEFA.

23. februára 2014 dosiahlo Estoril historické prvé víťazstvo na Estádio do Dragão víťazstvom 1:0. Táto prehra bola pre FC Porto prvá prehra na domácom štadióne od roku 2008.[5] Z klubu odišiel 12. mája 2014. S klubom skončil na štvrtom mieste v tabuľke.

Sporting CP

[upraviť | upraviť zdroj]

21. mája 2014 podpísal so Sportingom zmluvu na 4 roky, čím nahradil Leonarda Jardima, ktorý odišiel do AS Monaka. Doviedol tím k tretiemu miestu v portugalskej lige a vyhral aj Taça de Portugal. Bola to prvá trofej klubu od roku 2008.

4. júna 2015, štyri dni po zisku trofeje, Sporting oznámil, že Silva bol prepustený z oprávneného dôvodu za to, že nemal na sebe ich oficiálny oblek v pohárovom zápase proti FC Vizela. Prepustenie bolo nevyhnutné na to, aby prezident Bruno de Carvalho priviedol Jorge Jesusa z konkurenčnej Benficy, a obsahovalo klauzulu, podľa ktorej Silva musí zaplatiť Sportingu, ak sa pripojí k inému portugalskému tímu.[6]

Olympiakos

[upraviť | upraviť zdroj]

8. júla 2015 sa Silva stal trénerom Olympiakosu a s klubom podpísal zmluvu na dva roky.[7] S klubom vyhral jedenásť po sebe idúcich zápasov v lige a taktiež zvíťazil 3:2 proti Arsenalu v skupinovej fáze Ligy majstrov.[8][9] S klubom vyhral 43. titul v gréckej lige so šiestimi zápasmi k dobru.[10] Z klubu odišiel 23. júna 2016 z osobných dôvodov.[11]

Hull City

[upraviť | upraviť zdroj]

5. januára 2017 bol Silva vymenovaný za nového trénera Hull City a klub mal viesť do konca sezóny, pričom nahradil Mikea Phelana, ktorý bol odvolaný po tom, ako sa klub ocitol na spodných priečkach tabuľky a klub sa ešte chcel zachrániť v lige.

Podpredseda Ehab Allam o Silvovi povedal: „Má skvelé výsledky a cítime, že toto je odvážne a vymenovanie v rámci nášho cieľa udržať si status klubu v Premier League.“ Silva si priviedol vlastný trénerský tím vrátane asistenta Joãa Pedra Sousu, trénera prvého tímu Gonçala Pedra a trénera brankárov Huga Oliveiru.

Dva dni po jeho nástupe Silva vyhral 2:0 proti Swansea v treťom kole FA Cupu.[12] Jeho prvý ligový zápas viedol 14. januára 2017 a vyhral 3:1 proti Bournemouthu.[13]

26. januára 2017 Hull City porazil Manchester United 2:1 v semifinále Pohára EFL. Pre klub to bola prvá výhra nad United od roku 1974.[14] Kvôli výsledku prvého zápasu, ktorý sa skončil prehrou 0:2 sa im ale nepodarilo postúpiť do finále tohto pohára.

4. februára zvíťazil Hull City 2:0 nad Liverpoolom a Marco Silva vyhral svoje prvé štyri domáce zápasy ako nový tréner.[15]

V marci 2017 Silva uviedol, že chce ukončiť dohodu o spoločnom užívaní MKM Stadium s rugbyligovým tímom Hull, keďže ten hral na štadióne v piatok a cez víkend ovplyvnil kvalitu ihriska. 25. mája 2017 po zostupe mužstva do EFL Championship zo svojej funkcie rezignoval.

Watford

[upraviť | upraviť zdroj]

27. mája sa stal trénerom Watfordu a s klubom podpísal zmluvu na 2 roky.[16] Po dobrom začiatku sezóny bol od novembra v kontakte s Evertonom, ktorý ho lákal aby sa stal trénerom ich klubu.[17] Počas tohto obdobia sa výrazne zhoršili výsledky klubu (klub získal iba 5 bodov z 30 možných v Premier League) a klubu hrozil zostup do Championshipu.[18][19]

Silva bol 21. januára 2018 prepustený Watfordom, pričom klub ako dôvod uviedol „Neopravnený prístup rivala z Premier League“, ktorý spôsobil „výrazné zhoršenie výsledkov až do takého bodu, kedy bola ohrozená dlhodobá budúcnosť Watford FC“. Vo februári Everton súhlasil so zaplatením 4 miliónov libier ako kompenzáciou v reakcii na toto tvrdenie.[20]

Everton

[upraviť | upraviť zdroj]

31. mája 2018 sa Silva stal trénerom Evertonu a s klubom podpísal zmluvu na tri roky.[21][22] Jeho prvým zápasom bolo víťazstvo 22:0 v predsezónnom priateľskom stretnutí nad rakúskymi amatérmi ATV Irdning.[23][24]

21. apríla 2019 priviedol tím k víťazstvu 4:0 nad Manchestrom United, čo bolo najväčšie víťazstvo Toffees nad Red Devils vo všetkých súťažiach od víťazstva 5:0 v októbri 1984.[25]

Jeho prvá sezóna v Goodison Parku sa skončila ôsmym miestom v tabuľke. Everton síce ukončil sezónu na rovnakej pozícii, akú dosiahol pod vedením Sama Allardycea sezónu predtým, no ich gólový rozdiel bol o 22 gólov lepší.[26] Everton ukončil sezónu v silnej forme, vyhral päť z posledných ôsmich zápasov vrátane víťazstiev 2:0, 1:0 a 4:0 proti Chelsea, Arsenalu a Manchestru United v Goodison Parku.[27][28]

Z klubu bol prepustený 5. decembra 2019 po tom ako prehral 5:2 proti Liverpoolu a klub bol v tom čase na 18. mieste v tabuľke.

Fulham

[upraviť | upraviť zdroj]

1. júla 2021 bol Silva vymenovaný za trénera Fulhamu, ktorý nedávno zostúpil do EFL Championship.[29] S klubom podpísal zmluvu na tri roky. Po tom, čo ich v prvých piatich zápasoch sezóny doviedol k 13 bodom z 15 možných, získal ocenenie trénera mesiaca august.[30]

V januári 2022 strelil tím 19 gólov v troch zápasoch, čím sa stal prvým anglickým tímom od Chester City v roku 1933, ktorý skóroval šesťkrát alebo viac v troch po sebe idúcich zápasoch; v dôsledku toho získal ďalšie ocenenie trénera mesiaca január.[31]

19. apríla si tím zabezpečil automatický postup späť do Premier League po výhre 3:0 nad Preston North End.[32] Výhru titulu v Championship si klub zabezpečil o dva týždne neskôr výhrou 7:0 nad Luton Town. Klub počas celej sezóny strelil 106 gólov.[33][34][35]

Úspechy

[upraviť | upraviť zdroj]

Trénerské

[upraviť | upraviť zdroj]

Estoril

  • Segunda Liga: 2011/12[36]

Sporting CP

  • Taça de Portugal: 2014/15[37]
  • Super League Greece: 2015/16[38]

Fulham

Individuálne

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c VAZA, Marco. Da II Divisão à Champions em menos de três anos. Público (Lisbon), 22 May 2014. Dostupné online [cit. 2018-01-21]. (po portugalsky)
  2. ↑ https://www.bdfutbol.com/en/l/l70533.html
  3. ↑ Estoril vs Penafiel [online]. SAPO Desporto, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online. (po portugalsky)
  4. ↑ Vinícius Eutrópio rescinde e Marco Silva assume comando técnico [online]. SAPO Desporto, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online. (po portugalsky)
  5. ↑ Futbal: FC Porto - Estoril 0:1 v 20. kole portugalskej ligy (3) [online]. Šport7.sk, 2014-02-23, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online.
  6. ↑ The shocking truth behind Marco Silva's sacking at Sporting Lisbon [online]. 23. máj, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online. Archivované 2023-07-20 z originálu. (english)
  7. ↑ PAPANTONOPOULOU, Vassiliki. Olympiacos appoint former Sporting coach Silva [online]. UEFA, 8 July 2015. Dostupné online.
  8. ↑ Olympiacos vence e aumenta recorde de vitórias consecutivas [online]. 5 December 2015. Dostupné online. (po portugalsky)
  9. ↑ MCNULTY, Phil. Arsenal 2–3 Olympiakos [online]. 29 September 2015. Dostupné online.
  10. ↑ WOOD, Graham. Olympiakos win record-extending 43rd Greek title [online]. 28 February 2016, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online. Archivované 2016-03-02 z originálu.
  11. ↑ GEORGAKOPOULOS, George. Olympiakos coach Silva quits, Victor Sanchez takes over. Kathimerini (Athens), 23 June 2016. Dostupné online [cit. 2016-10-18].
  12. ↑ Hull City 2–0 Swansea City [online]. 7 January 2017. Dostupné online.
  13. ↑ STRICKLAND, Jamie. Hull City 3–1 AFC Bournemouth [online]. 14 January 2017. Dostupné online.
  14. ↑ Beaten United books EFL Cup final spot [online]. beIN Sports, 27 January 2017. Dostupné online.
  15. ↑ Hull add to Liverpool's misery with vital win [online]. SBS, 5 February 2017. Dostupné online. Archivované 2018-07-24 z originálu.
  16. ↑ Marco Silva: Watford appoint former Hull boss as new manager [online]. 27 May 2017. Dostupné online.
  17. ↑ . Dostupné online.
  18. ↑ HUGHES, Matt. Why Watford have collapsed under Marco Silva [online]. 13 January 2018, [cit. 2018-01-21]. Dostupné online.
  19. ↑ STOREY, Matt. Watford fans have decided Marco Silva's not the right man and other talking points from the defeat at Leicester [online]. 21 January 2018, [cit. 2018-01-21]. Dostupné online.
  20. ↑ MITCHELL, Louis. Everton and Watford agree compensation in the region of £4m to end Marco Silva row. The Independent (London), 22 February 2019. Dostupné online [cit. 2020-08-24].
  21. ↑ Marco Silva: New Everton boss seeks 'great connection' between players and fans [online]. 31 May 2018. Dostupné online.
  22. ↑ HUNTER, Andy. Everton appoint Marco Silva and expect 'attractive, attacking football'. The Guardian (London), 31 May 2018. Dostupné online [cit. 2019-10-28]. ISSN 0261-3077.
  23. ↑ HUNTER, Andy. Everton appoint Marco Silva and expect 'attractive, attacking football'. The Guardian (London), 31 May 2018. Dostupné online [cit. 2019-10-28]. ISSN 0261-3077.
  24. ↑ Everton win friendly 22–0 (that's twenty-two, nil) in Austria [online]. OneFootball, 14 July 2018. Dostupné online.
  25. ↑ MCNULTY, Phil. Everton 4–0 Manchester United: Toffees cruise to victory [online]. 21 April 2019. Dostupné online.
  26. ↑ CHANDLER, Matthew. Everton 2018–19 season review [online]. Vox Media, 13 May 2019. Dostupné online.
  27. ↑ Chelsea are at mental limit, says Sarri. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2023-06-06].
  28. ↑ Jagielka earns Everton win over Arsenal. BBC Sport. Dostupné online [cit. 2023-06-06].
  29. ↑ Fulham appoint Marco Silva [online]. Fulham F.C., 1 July 2021. Dostupné online.
  30. ↑ PRUCE, Geoff. Silva wins Manager of the Month [online]. Fulham F.C., 10 September 2021. Dostupné online.
  31. ↑ Fulham 6–2 Birmingham City [online]. 18 January 2022. Dostupné online.
  32. ↑ HUNTER, Laura. Fulham promoted from Championship: Do Marco Silva's side have what it takes to survive in the Premier League? [online]. 20 April 2022. Dostupné online.
  33. ↑ Fulham 7–0 Luton Town [online]. 2 May 2022. Dostupné online.
  34. ↑ Championship: Record breaking Fulham win title [online]. 3 May 2022. Dostupné online.
  35. ↑ HENEGHAN, Michael. England 2001/2002 [online]. RSSSF. Dostupné online.
  36. ↑ II Liga: Estoril campeão, sobe à I Liga! [online]. IOL, 6 May 2012, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online. Archivované 2014-02-25 z originálu. (po portugalsky)
  37. ↑ PIEDADE, Luís. Sporting dig deep to claim Portuguese Cup [online]. UEFA, 31 May 2015. Dostupné online.
  38. ↑ WOOD, Graham. Olympiakos win record-extending 43rd Greek title [online]. 28 February 2016, [cit. 2023-07-20]. Dostupné online. Archivované 2016-03-02 z originálu.
  39. ↑ Fulham 7–0 Luton Town [online]. 2 May 2022. Dostupné online.
  40. ↑ Vencedores dos prémios da Liga de Honra. A Bola (Lisbon), 5 July 2012. Dostupné online [cit. 2012-07-06]. (po portugalsky) Archivované 2013-11-11 na Wayback Machine
  41. ↑ PRUCE, Geoff. Silva wins Manager of the Month [online]. Fulham F.C., 10 September 2021. Dostupné online.
  42. ↑ PRUCE, Geoff. Silva named Manager of the Month [online]. Fulham F.C., 11 February 2022. Dostupné online.
  43. ↑ Marco Silva wins LMA Award [online]. Fulham F.C., 25 May 2022. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marco Silva
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Marco_Silva&oldid=7915499“