Mariánsky stĺp (Spišská Nová Ves)
Mariánsky stĺp so sochou Immaculaty | |
morový stĺp | |
Mariánsky stĺp s kópiou sochy Immaculaty (originál z roku 1724 je v radnici) na Radničnom námestí pred Kostolom nanebovzatia Panny Márie
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Spišská Nová Ves |
mesto | Spišská Nová Ves |
miestna časť | Staré mesto |
Súradnice | 48°56′37″S 20°34′04″V / 48,9437°S 20,56772°V |
Autori | Friedrich Horn, J. Miglierini |
Štýl | barok |
Materiál | travertín, pieskovec, kameň |
Vznik | 1724 |
Rekonštrukcie | 1826 1897 2009 – 2010 |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
Pred r. 2002[1] | |
- dátum vyhlásenia | 1997 |
ÚZPF[2] | |
- číslo | 11128/1 |
- dátum zápisu | 31. 10. 1997 |
Ústredná socha | Immaculata |
Poloha sochárskeho diela na Slovensku
| |
Poloha v rámci kraja
| |
Wikimedia Commons: Maria column in Spišská Nová Ves | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Mariánsky stĺp je kamenný morový stĺp so sochou Immaculaty z roku 1724, ktorý sa nachádza na námestí v historickom centre pred Kostolom nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi. Stĺp nechali postaviť na základe donácie vtedajšieho spišského starostu Teodora Konštantína Lubomírskeho.[3] Spišskonovoveský mariánsky stĺp patrí k najstarším, ktoré dal Lubomirski postaviť v ďalších mestách Provincie XIII spišských miest počas tzv. poľského zálohu. Podľa zachovaných archívnych prameňov sochu Immaculaty zhotovil levočský kameňosochár Friedrich Horn.[4]
Existuje niekoľko dohadov o príčinách výstavby mariánskych stĺpov v mestách Provincie XIII spišských miest. Jedným z nich je svadba Lubomirského s rozvedenou ženou anglického kupca Alžbetou Culler-Cumingovou, ktorá sa stala katolíčkou a dostala dišpenz od pápeža. Pravdepodobnou možnosťou je cirkevný trest, ktorý dostal Lubomirsky za výstredný život v Spišskej Novej Vsi a na Ľubovnianskom hrade. Údajne mal milenku a niekoľko nezákonných detí. Podľa iných dohadov vyberal nadmerné poplatky a dane na rôzne dary, cesty na cisársky dvor do Viedni, vydržiavanie vojakov i mestského lekára Jána Malletera či prehnané nákupy pušného prachu. Teodor pre svoje zlé vlastnosti získal prívlastok: „knieža pekelnej temnoty“. Cisár a uhorský kráľ Karol III. ho pre mnohé sťažnosti a vykorisťovanie pokarhal. Napriek jeho prehreškom mu poľský kráľ August II. odpustil a listom potvrdil úrad spišského starostu. Na znak svojho pokánia dal Teodor pravdepodobne vybudovať mariánske stĺpy.[5]
Stĺp bol v priebehu času niekoľkokrát renovovaný. V roku 1897 ho obnovil kamenár talianskeho pôvodu J. Miglierini z Gánoviec.[6] V roku 1997 bol stĺp vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Posledná obnova prebehla medzi rokmi 2009 – 2010 za výraznej finančnej podpory mesta a príspevkov občanov vyzbieraných v rámci verejnej zbierky. Celý objekt travertínového stĺpa, balustrády, schodiska a dlažby bol zrekonštruovaný pod vedením akad. sochára Štefana Kovaľa. Zároveň bola vytvorená kópia sochy Immaculaty, ktorá bola umiestnená na stĺp. Originál sochy bol zreštaurovaný a deponovaný do priestorov radnice.[7]
Zaujímavosťou je, že počas rekonštrukčných prác hornej časti mariánskeho stĺpa bola pri opätovnom osadení v roku 2010 umiestnená časová schránka s dobovými predmetmi, ktoré dokumentujú aj priebeh rekonštrukcie.[7]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pohľad z boku na mariánsky stĺp
-
Kópia sochy Immaculty na vrchole stĺpu
-
Latinský nápis na podstavci stĺpa: PIA LIBERLITATE/ FIDELIUM IGLOVIEN=//SIUM IN HONOREM/ IMMACULATAE CON=//CEPTIONIS B.(eatae) V.(irginis) M.(ariae)/ ANNO MDCCCXCVII/ EXSTRUCTA./ AVE MARIAGRATIA/ PLENAI (Postavený v roku Pána 1897 so zbožnou štedrosťou Novoveských veriacich na počesť Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Zdravas' Mária milosti plná.)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2023-03-18]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2023-03-18]. Dostupné online.
- ↑ JANOVSKÁ, Magdaléna; KREMPASKA, Zuzana. Provinčný dom-sídlo Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi. Spišská Nová Ves : Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi, 2013. ISBN 9788085173123. S. 50.
- ↑ CHALUPECKÝ, Ivan. Spišská Nová Ves a okolie. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1971. (Autostop.) S. 69.
- ↑ KORMOŠOVÁ, Ružena. Míľniky histórie mesta Spišská Nová Ves: od najstarších čias po súčasnosť. Spišská Nová Ves : Mesto Spišská Nová Ves, 2009. ISBN 978-80-970129-4-6. Kapitola V provincii XIII spišských miest (1412 – 1772), s. 14.
- ↑ KORMOŠOVÁ, Lucia. Prebieha obnova pamiatok. Ičko: kultúrno-spoločenský mesačník mesta Spišská Nová Ves (Spišská Nová Ves: Mestský úrad v Spišskej Novej Vsi), 2010, čís. 1, s. 1. Dostupné online [cit. 2023-03-23]. Archivované 2009-12-29 z originálu.
- ↑ a b Mariánsky stĺp In: Pamiatky [online]. Spišská Nová Ves: Mesto Spišská Nová Ves, [cit. 2023-03-18]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mariánsky stĺp (Spišská Nová Ves)