Mario Košik
Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pomôž Wikipédii tým, že ho vhodne vylepšíš, alebo rozšíriš. Pozri si kritériá na minimálny článok, inšpiráciu môžeš nájsť aj v radách štylistickej príručky, prípadne v diskusii k článku. Neodstraňuj túto šablónu ak nedošlo k podstatnému vylepšeniu článku. Ak si článok založil, odstránenie šablóny prenechaj inému redaktorovi. Ak nebude tento článok do 14 dní prijateľne upravený, bude pravdepodobne zmazaný. Preto buďte pri úprave smelí! Dátum označenia je 8. 1. 2025, k zmazaniu dôjde 22. 1. 2025. Ak si umiestnil/a túto šablónu do článku, vyhľadaj autora v histórii článku a vlož na jeho diskusnú stránku oznam: {{Urgentne upraviť autor|Mario Košik}} --~~~~ |
Mario Košik
[upraviť | upraviť zdroj]Mario Košik (*3. apríl 1969, Piešťany) je slovenský dirigent.
Štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1983 - 89 študoval na Konzervatóriu v Bratislave hru na husliach a dirigovanie pod pedagogickým vedením Zdeňka Bíleka a Adolfa Vykydala. V rokoch 1989 - 1994 študoval symfonické dirigovanie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u prof. Bystríka Režuchu. Súkromné hodiny bral aj u Ľudovíta Rajtera. Doktorandské štúdium, v rámci ktorého založil a viedol symfonický orchester VŠMU, ukončil v roku 2005 prácou "Vzájomný vzťah dirigenta a orchestra."
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Spolupráce s českými a slovenskými orchestrami
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2000 sa Mario Košik na základe víťazstva v medzinárodnom konkurze stal šéfdirigentom Karlovarského symfonického orchestra. Táto pozícia mu priniesla nielen možnosť pravidelnej práce s najstarším českým orchestrom, ale otvorila mu dvere k viacerým orchestrom v Česku - dirigoval Pražskú komornú filharmóniu (PKF), Filharmóniu Brno, Moravskou filharmóniou v Olomouci a Janáčkovu filharmóniu Ostrava - a na Slovensku, kde dirigoval Slovenskú filharmóniu, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Štátnu filharmóniu Košice a Štátny komorný orchester Žilina. V roku 2001 začal spolupracovať s ansámblom Cappella Istropolitana, s ktorým vystúpil niekoľkokrát v zahraničí.
Spolupráca s Baletom SND
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2003 z iniciatívy vtedajšieho šéfa Baletu Slovenského národného divadla Emila Bartka naštudoval pôvodný balet Rasputin (hudba Henrich Leško, choreografia Ján Ďurovčík; premiéra: 24. 1. 2003). Na základe pozitívnej odozvy spolupráca medzi dirigentom a Baletom SND pokračovala aj pri uvedení ďalších pôvodných baletov: Caligula (hudba Henrich Leško, choreografia Igor Holováč, premiéra: 31. 1. 2004), Sen noci svätojánskej (hudba Peter Zagar, choreografia Etienne Frey, premiéra 20. 1. 2006) a Don Juan (hudba Mirko Krajči, choreografia Igor Holováč, premiéra 21. 4. 2006).
K spolupráci s Baletom SND sa vrátil v roku 2013, keď pre potreby baletného súboru so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu nahral hudbu Prokofievovho baletu Romeo a Júlia.
V spolupráci s ruským choreografom Borisom Eifmanom nahral pre potreby súboru Eifman Ballet hudbu k baletu Up&Down. Baletná inscenácia bola uvedená na javisku Slovenského národného divadla 14. a 15. februára 2015.
Symfonický orchester Slovenského rozhlasu (2006 - 2018)
[upraviť | upraviť zdroj]V sezóne 2006/2007 sa Mario Košik stal dirigentom a od roku 2008 hlavným dirigentom Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. V priebehu dvanástich rokov svojej činnosti v čele umeleckého telesa rozšíril jeho repertoár o diela Charlesa Ivesa, Alberta Roussela, Leonarda Bernsteina, Carla Nielsena, Clauda Debussyho, Sergeja Prokofieva, Sergeja Rachmaninova a Alexandra Glazunova. Na koncertoch pod jeho taktovkou zazneli v premiérach diela slovenských skladateľov, napr. Oľgy Kroupovej, Miroslava Bázlika, Jevgenija Iršaia a Juraja Hatríka.[1] Z desiatok vyhotovených štúdiových nahrávok je potrebné menovať tie, ktoré neskôr vyšli aj na CD nosičoch - všetky piesňové cykly Eugena Suchoňa, symfonická tvorba Jevgenija Iršaia či slovenské husľové koncerty s Milanom Paľom ako sólistom[2]. Orchester sa pod jeho vedením úspešne vystúpil v Japonsku a Nemecku, ako aj trikrát na festivale Bratislavské hudobné slávnosti[3].
Umelecké pôsobenie v zahraničí
[upraviť | upraviť zdroj]Je jedným z mála slovenských dirigentov aktívne pôsobiacich v zahraničí. Spolupracoval s orchestrami v Nemecku (Jenaer Philharmonie, Berliner Symphoniker), Poľsku (Polska Orkiestra Radiowa Warsava, Kraków Philharmonic, Filharmonia Bałtycka v Gdaňsku a Filharmonia im. Mieczysława Karłowicza v Štetíne), Maďarsku (MÁV Szinfonikus Zenekar Filarmonie v Budapešti), Bulharsku (Sofia Philharmonic Orchestra), Grécku (Athens State Orchestra), Taliansku (Orchestra Sinfonica di Roma), Monte Carlo (Monte-Carlo Philharmonic Orchestra), Španielsku (Orquesta sinfónica de la region de Murcia, Orquesta Cuidad de Granada), Izraeli (Jerusalem Symphony Orchestra), na Ukrajine (Filharmónia a Komorný orchester v Ľvove), Rusku (Filharmónia v Krasnojarsku) a Kórei (symfonické orchestre v Soeule a v Daejeone). Od roku 2018 je častým hosťom japonských orchestrov, najmä Tokyo Symphony and Philharmonic, Sapporo Symphony a Kansai Philharmonic. V roku 2022 dirigoval na zájazde v Japonsku Viedenský komorný orchester[4].
Diskografia
[upraviť | upraviť zdroj]- AMARAL VIEIRA: TE DEUM IN STILO BAROCCO, MISSA CHORALIS 1997, Slovart Records; Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor, dir. M. Košik
- VIANOČNÉ PASTORÁLE : BRATISLAVSKÝ CHLAPČENSKÝ ZBOR 2007, Diskant;
- MIRO BÁZLIK: KONCERT PRE KLAVÍR A ORCHESTER 2011, Hudobný fond SF; Daniel Buranovský (pf), Slovenský orchester Slovenského rozhlasu
- SLOVAK VIOLIN CONCERTOS (A. Moyzes, A. Očenáš, D. Kardoš) 2013, Hudobný fond SF; Milan Paľa (vn), Symfonický orchester Slovenského rozhlasu
- EVGENY IRSHAI – IN THE SPACE OF LOVE 2013, Hudobný fond SF; Milan Paľa (vn), Ladislav Fančovič (pf), Jozef Lupták (vc), Jevgenij Iršai (pf), Symfonický orchester Slovenského rozhlasu
- SLOVAK CONCERTOS (E. Suchoň) 2016, Hudobný fond SF; Ronald Šebesta (cl), Symfonický orchester Slovenského rozhlasu
- EUGEN SUCHOŇ : PIESŇOVÉ CYKLY 2018, Hudobný fond; Jozef Benci (b), Terézia Kružliaková (ms), Simona Houda Šaturová (s), Pavol Bršlík (t), Gustáv Beláček (b), Symfonický orchester Slovenského rozhlasu
- CANTO AMOROSO : SLOVAK MUSIC FOR HARP 2019. Diskant; Milan Novák: Návraty; Katarína Turnerová (ar), Eugen Prochác (vc), Symfonický orchester Slovenského rozhlasu[5]
- ↑ Mario Kosik, conductor – official [online]. [Cit. 2025-01-11]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Mario Košik - O slovenskej hudbe | Hudobne Centrum [online]. hc.sk, [cit. 2025-01-09]. Dostupné online.
- ↑ Mario Košik | Bratislavské hudobné slávnosti [online]. [Cit. 2025-01-09]. Dostupné online.
- ↑ Details: Conductor / Soloist - Wiener Kammerorchester - EN [online]. www.kammerorchester.com, [cit. 2025-01-09]. Dostupné online.
- ↑ Mario Košik - O slovenskej hudbe | Hudobne Centrum [online]. hc.sk, [cit. 2025-01-09]. Dostupné online.