Martin Bošňák
| Martin Bošňák | |
| slovenský básnik | |
| Narodenie | okolo roku 1500 |
|---|---|
| Úmrtie | 7. september 1566 Szigetvár, Maďarsko |
Martin Bošňák (vl. menom Marek Mathias Bosnijak de Rudnijak; pôvodná transkripcia priezviska je Bosnijak de Rudnijak; rod pochádzajúci z Bosny, neskôr používal maďarskú transkripciu Bosnyák de Rudnyák, a v období 18. – 19. storočia sa stretávame s výskytom len druhej časti priezviska de Rudnyák) (* okolo roku 1500 – † 7. september 1566, Szigetvár, Maďarsko) bol slovenský básnik.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Ako je uvedené v archívnych dokumentoch, Marek bol básnik a vystupoval pod pseudonymom Martin. Ide o jednu a tú istú osobu. Predkovia Martina Bošňáka pochádzali z dnešnej Bosny, odkiaľ v 2. polovici 15. storočia odišli pred Turkmi na územie dnešného Maďarska cez Slavóniu (mnohí autori uvádzajú Slovinsko, čo nie je správne). To, že ide o Slavóniu, preukazuje uznanie dávnych výsad rodu, ktoré im panovník Ľudovít II. v roku 1521 potvrdil v Slavónii.
Marek Bosnijak sa zúčastnil viacerých bitiek proti Turkom a za svoje zásluhy bol kráľom štedro odmeňovaný. Zúčastnil sa bojov proti Jánovi Zápoľskému. Na jeseň roku 1529 sa vyznamenal v bitke pri Viedni, v roku 1541 sa v bitke pri Stoličnom Belehrade dostal do tureckého zajatia, odkiaľ sa vyslobodil. V roku 1549 bol účastníkom trestnej výpravy kráľa Ferdinanda proti Matejovi Bašovi – majiteľovi Muránskeho hradu. Z účasti na nej vznikla Pieseň o Muránskom zámku, ktorej je autorom. Táto báseň patrí k historickým spevom a je jedným z prvých zachovaných veršovaných epických diel na Slovensku. Zaznamenal v nej historické fakty a takmer kronikárskym spôsobom zachytil otrasné udalosti okolo Mateja Bašu. Neskôr sa stal veliteľom na zámku v Bábolcsi (Maďarsko). Oženil sa s Magdalénou Földesovou, dcérou Jána Földesa, s ktorou mal tri deti – Andreasa, Annu a Žofiu.
7. septembra 1566 padol pri obrane Sihoti (Szigetvár) po boku Mikuláša Zrínskeho Subicha. Jeden z jeho potomkov, Marcus Štefan Tomáš Bosnyák de Magyarbel, ktorý bol kapitánom hradu v Šuranoch, Nových Zámkoch a vo Fiľakove, bol otcom Žofie Bošňákovej, ktorá sa stala známa ako šľachetná pani Strečnianskeho panstva.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Píseň o zámku muránském
- Píseň o sigetském zámku
Pramene a literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Archív rodu Bosnyák (orig. Bosnijak)
- HHStA Wien
- Majetkové listiny k Magyarbélu (Veľkému Bielu) 1544 – 1567
- knihy rozličných maďarských autorov
- Genealogická štúdia rodu – PhDr. P.Vítek