Martin Petrenko

Martin Petrenko (* 19. január 1935) je slovenský herec, režisér a laureát ceny Ľudovíta Štúra.

Slovenský televízny režisér Martin Petrenko sa narodil 19.1.1935 v Rákoši. Pôvodným povolaním bol herec. Štúdium na Štátnom konzervatóriu v Bratislave ukončil v roku 1953. Dva roky bol členom Dedinského divadla v Bratislave, až do roku 1965 pôsobil v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Tam začal hrať veľké postavy ako napríklad v hre Arthura Millera Pohľad z mosta postavu Rodolfa a v Shakeaspearovi Veselé panie z Windsoru postavu Forda a iné. Hral na gitare, na klavíri, dobré poznal partitúry, čo zúročil pri publicistických programoch z Bratislavských hudobných slávností. Z jeho režisérskej dielne vyšlo viacero dokumentov o významných slovenských hudobníkoch ako napr. o Petrovi Michalicovi, Jela Špitkovej , sólistke Viedenskej filharmónie či slávnom dirigentovi Andrejovi Lenárdovi a iných.

Jeho umelecká cesta viedla do Tatra kabaretu. Členom hereckého súboru bol až do jeho zániku. Následne v Slovenskej televízii v redakcii filmovej tvorby pôsobil ako asistent réžie. Pracoval v štábe Víta Ilečka, Petra Balgu, vynikajúcich dramaturgov, kde sa tvorili slávne festivalové filmy. Boli to zlaté časy STV. Práca s takými tvorcami, ako boli Martin Hollý, Martin Ťapák, Juraj Herz, Vido Horňák bola úžasná škola pre jeho ďalší umelecký rast. V roku 1970 vstúpil Martin Petrenko do štúdia STV Košice ako samostatný režisér, kde režíroval populárnu Zlatú bránu, Chvíľky poézie a etnografické dokumenty. V roku 1971 sa vrátil späť do Bratislavy do Hlavnej redakcie publicistiky a dokumentaristiky na post režiséra. Prišli aj ponuky režírovať v iných štúdiách, Praha, Brno, Ostrava. Spolupracoval s ORF na cykle relácií Na vlnách Dunaja. Pracoval na rôznych televíznych filmoch a reláciách – Vtipnejší vyhráva, Sami sebe, Kto je vinný a mnoho ďalších. Úspechy začali prichádzať veľmi skoro. Jeho film Goralská svadba (1974), ktorý robil s kameramanom Vladimírom Ješinom, získal na filmovom festivale v Dubline II. Cenu.

Nakrúcal v Moskve Generála Asmolova. Stretnutia s Bondarčukom, Grigorijom Čuchrajom boli pre režiséra Petrenka veľkou školou. Široký záber záujmov Martina Petrenka dokázala aj spolupráca (už ako šéfredaktora Hlavnej redakcie publicistiky a dokumentaristiky) na seriáli Stopy dávnej minulosti, ktorého autorom je dokumentarista a historik Pavel Dvoŕák. Keď sa Martin Petrenko v roku 1998 stal šéfredaktorom Hlavnej redakcie publicistiky a dokumentaristiky Slovenskej televízie, za krátky čas pod jeho vedením vzniklo viacero dokumentov, ktoré sa stali zlatým fondom STV. Medzi objavné počiny patrí napríklad telemost Bratislava – Boston, kde pod jeho organizačným vedením dva špičkové lekárske tímy riešili vážne kardiochirurgické operácie malých detí. Boli to akútne operácie srdca bez otvorenia hrudníka, ktoré sa dovtedy nikde na svete nerobili, ich „autorom“ bol tím docenta Mašuru z Detskej fakultnej nemocnice na Kramároch. Tento mimoriadne náročný telemost sledovalo vyše dvesto odborníkov z Bostonu, aby získali skúsenosti z praxe slovenských kardiochirurgov. Po odchode do dôchodku Martin Petrenko externe pracoval ako fotograf v redakciách Slobodný piatok, Republika, Nový deň.

Jeho práce získali veľa ocenení: Pamätná medaila za rozvoj Českej a Slovenskej televízie udelenú ústredným riaditeľom Československej televízie (Praha rok 1989), Strieborná medaila Výskumného ústavu lekárskej bioniky za zásluhy o rozvoj ústavu (1988), Pamätná medaila Zväzu protifašistických bojovníkov za cyklus relácií o SNP Keď išlo o všetko a Pod nami rodná zem. (Vladislavský palác, 1989), Cena Ľudovíta Štúra (2000) za televíznu tvorbu zameranú na šírenie národných ideí a posilnenie zvrchovanosti Slovenskej republiky. Do Slovenskej televízie sa Martin Petrenko vrátil ešte raz, ako člen Rady STV, keď ho Národná rada SR zvolila do tejto funkcie.