Masaker na Magurke
| Partizánsky masaker na Magurke | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Slovenského márodného povstania | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 partizáni oddielu Pobeda / Za slobodu Slovanov
|
civilisti – príslušníci nemeckej menšiny prevažne z obce Kunešov | ||||||
Partizánsky masaker na Magurke vykonali 27. októbra 1944 partizáni oddielu Pobeda brigády Za slobodu Slovanov v osade Magurka nad Nemeckou Ľupčou. Príslušníci nemeckej menšiny z Hauerlandu boli na Horehroní povstalcami nasadení na nútené práce na vojenských objektoch. Skupina nemeckých civilistov (najmä z obce Kunešov) bola 25. októbra prepustená z prác na stavbe povstaleckého letiska Rohozná a vracala sa domov cez hrebeň Nízkych Tatier. V osade Magurka nad Nemeckou Ľupčou ich 27. októbra partizáni prepadli, olúpili ich a 69 – 90 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského zavraždili.[1]:11
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]Sčítanie ľudu z roku 1940 ukázalo, že Kunešov mal 1957 obyvateľov, všetko nemeckej národnosti. Obec 1. septembra 1944 obsadili obec partizáni a dosadili za richtára p. Gürtlera. Dovtedajší richtár Andreas Prokein ušiel do lesov. Viacerí obyvatelia obce boli uväznení. Roľník Ignaz R. (zrejme Rückschloss) bol z nezistených príčin zavraždený. Zároveň sa asi dvadsať mužov z obce (baníkov pracujúcich v Handlovej, komunistov) pripojilo k partizánom.[1]:11
Uprostred septembra museli muži z obce nastúpiť na dva dni na ručný transport munície na železničnej trati Prievidza – Horná Štubňa. Partizáni mínerského oddielu Veličkovej brigády zatarasili už 24. augusta tunel medzi Handlovou a Skleným[2]:126 a evakuovaná munícia sa musela prenášať cez vrch Krônlstein až na železničnú stanicu v Sklenom. Po zotmení boli prepustení partizánmi domov. V ten večer bol vyhlásený oznam, že všetci chlapi od šestnásť po šesťdesiat rokov musia pod hrozbou trestu nastúpiť s krompáčmi, lopatami a stravou na jeden deň na námestí.[1]:11
Zhromaždených chlapov obkľúčili partizáni podľa údajov svedkov z Kremnice a odviedli do Kremnice. Nemeckí civilisti z viacerých dedín boli naložení na kremnickej stanici do nákladného vlaku a odtransportovaní v noci do Hronca, kde boli ubytovaní v továrenskej hale bez sanity a bez dostatočnej stravy. V tábore bolo sústredených pod žandárskou ostrahou asi 800 nemeckých mužov z Hauerlandu.[1]:11
Časť mužov bola prevezená na stavbu poľných opevnení v Polomke. Táto skupina bola prepustená 25.októbra 1944, vlakom sa odviezla do Zvolena, pokračovala pešo. Pri obci Ihráč sa stretli s nemeckými vojakmi a 27. októbra sa vrátili do obce.[1]:12
Zvyšní väzni boli nasadení na kopanie protitankových zákopov a na stavbu povstaleckého letiska Rohozná.
Priebeh udalostí na Magurke
[upraviť | upraviť zdroj]25. októbra 1944 stráže ešte pred príchodom nemeckej armády prepustili internovaných Kunešovčanov. Anton Gürtler navrhol, že spoluobčanov prevedie cez hrebeň Nízkych Tatier do Ružomberka. Skupina šesťdesiatich piatich Kunešovčanov a siedmich chlapov z iných dedín z okolia Kremnice nasledovalo Antona Gürtlera. V piatok 27. októbra 1944 po prechode Nízkych Tatier boli na Magurke prepadnutí príslušníkmi partizánskeho oddielu Pobeda brigády Za slobodu Slovanov a zavretí v maštali. Odtiaľ boli po skupinkách vyvádzaní, olúpení a postrieľaní (údajne na príkaz Mikuláša Končinského, zástupcu veliteľa prieskumu oddielu Pobeda). Poslednému Antonovi Prokeinovi sa podarilo ujsť a podarilo sa mu dostať do Ružomberka, kde sa o neho postarala nemecká posádka. V Ružomberku sa stretol s Jozefom Neuschlom a Františkom Ernekom, ktorým sa takisto podarilo utiecť.[1]:12
Medzi obeťami boli:[3]
| Priezvisko a meno | Poznámka |
|---|---|
| DAUBNER Ignaz | (*1906) |
| DAUBNER Ignaz | (*1906) |
| DAUBNER Johann | (*1923) |
| DAUBNER Johann | (*1926) |
| DAUBNER Josef | (*1910) |
| DAUBNER Josef | (*1925) |
| DEREK Franz ml. | (*1921) |
| DEREK Franz st. | (*1895) |
| DRIENKO Alois | (*1888) |
| ERNEK Anton | (*1927) |
| FLEISCHER Franz | (*1890) |
| FRONZ Johann | (*1909) |
| GÜRTLER Anton | (*1896) |
| HOLITSCHKA Georg | |
| IHRING Anton | (*1901) |
| IHRING Ferdinand | (*1892) |
| IHRING Franz | (*1911) |
| IHRING Ignaz | (*1890) |
| IHRING Johann | (*1903) |
| IHRING Johann | (*1908) |
| IHRING Josef | (*1924) |
| KIRSCHNER Paul | (*1914) |
| LICHTNER Josef | |
| MATHES Anton | (*1896) |
| MEDWED Franz | (*1916) |
| MEDWED Josef | (*1910) |
| METZELE Josef | (*1920) |
| NEUBAUER Georg | (*1905) |
| NEUSCHL Ignaz | (*1918) |
| NEUSCHL Johann | (*1889) |
| NEUSCHL Johann | (*1889) |
| NEUSCHL Johann | (*1911) |
| NEUSCHL Johann | (*1925) |
| NEUSCHL Josef | |
| NEUSCHL Josef | (*1917) |
| NEUSCHL Josef | (*1923) |
| OSWALD Franz | (*1912) |
| OSWALD Josef | |
| PALESCH Anton | (*1897) |
| PATSCH Johann | (*1911) |
| PATSCH Josef | (*1925) |
| PATSCH Mathias | (*1909) |
| PREDATSCH Ignaz | (*1907) |
| PRIWITZER Josef | (*1919) |
| PROKEIN Andreas | (*1894) |
| PROKEIN Anton | (*1903) |
| PROKEIN Franz | |
| PROKEIN Franz | (*1888) |
| PROKEIN Ignaz | (*1912) |
| PROKEIN Johann | (*1891) |
| PROKEIN Johann | (*1906) |
| RÜCKSCHLOSS Anton | (*1897) |
| RÜCKSCHLOSS Anton | (*1918) |
| RÜCKSCHLOSS Ignaz | (*1924) |
| RÜCKSCHLOSS Ignaz | (*1924) |
| RÜCKSCHLOSS Josef | (*1913) |
| RÜCKSCHLOSS Mathias | (*1911) |
| SCHNÜRER Anton ml. | (*1923) |
| SCHNÜRER Anton st. | (*1888) |
| SCHNÜRER Franz | (*1927) |
| TONHÄUSER Paul | (*1908) |
| TURZER Andreas | |
| WOLLNER Erwin | (*1925) |
Dohra
[upraviť | upraviť zdroj]Telá zavraždených boli objavené na jar 1945 pri ťažbe dreva. Pochovaní boli v miestnych častiach Viedenka, Dolinka a Kapustisko.[3]
V januári 1945 boli príslušníci nemeckej menšiny z Kunešova evakuovaní nemeckými úradmi pred príchodom frontu do Čiech. Odtiaľ boli v roku 1946 odsunutí do Nemecka. Tragédiu sa snažil objasniť rodák Alois Drienko, syn jedného zo zavraždených, ktorý pôsobil ako farár v rôznych stredoslovenských obciach.[1]:13
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g SÝKORA, František. Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti. Svedectvo (Zväz protikomunistického odboja), 2001, roč. 10, čís. 7-8.
- ↑ JABLONICKÝ, Jozef. Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1990. 355 s. ISBN 80-215-0077-8.
- ↑ a b MANIAK, Marcel. Navždy zapísané krvou. 1.. vyd. Poprad : TabitaArt, 2024. ISBN 978-80-973804-4-1.