Masaker v Buči

Telá civilistov zastrelených ruskými vojakmi v Buči (ruky jednej z obetí sú zviazané za chrbtom).

Masakrom v Buči je označované hromadné vraždenie ukrajinských civilistov v meste Buča (Kyjevská oblasť) a jeho okolí. Došlo k nemu počas ruskej invázie na Ukrajinu v marci 2022. V tomto období Ozbrojené sily Ruskej federácie okupovali mesto Buča a po ich vytlačení bolo nájdených množstvo zavraždených civilistov.

Okupácia mesta

Dňa 24. februára 2022 vstúpili ruské ozbrojené sily na územie Ukrajiny z viacerých smerov a začali viesť boje s ukrajinskými silami. Jeden zo smerov počiatočného postupu viedol z Bieloruska smerom k ukrajinskému hlavnému mestu Kyjev. Dňa 27. februára 2022 sa ruské predsunuté sily dostali do mesta Buča, na severozápad od Kyjva.

Mŕtve telo vo vnútri auta na ulici v Buči (2. apríl 2022).

Podľa zistení ukrajinskej vojenskej rozviedky k jenotkám okupujúcim Buču patrila aj samostatná 64. gardová motostrelecká brigáda, ktorej velil podplukovník Azatbek Omurbekov. Práve jemu pripisuje ukrajinské ministerstvo obrany zodpovednosť za páchanie vojnových zločinov v tomto meste. Omurbekov údajne konanie svojich vojakov v Buči nielen že toleroval, ale dokonca sa zločinov aj sám zúčastňoval. Podplukovník mal údajne strieľať civilistov a znásilniť niekoľko žien.

Prvé správy o vraždení civilistov priniesol 4. marca 2022 ukrajinský denník The Kyiv Independent. Ale o terore páchanom na civilnom obyvateľstve informoval aj starosta Buče Anatolij Fedoruk v rozhovore s talianskou spravodajskou agentúrou Adnkronos. Tento rozhovor bol uverejnený 28. marca 2022 ešte predtým, ako sa ukrajinským jednotkám podarilo Buču oslobodiť. Podľa jeho slov sa v čase ruskej okupácie diali v Buči všetky hrôzy, ktoré páchali nacisti počas druhej svetovej vojny. "Ťažko uveriť, že sa niečo také môže diať v 21. storočí", uviedol starosta a informoval o brutálnom zabíjaní civilistov, znásilňovaní a drancovaní domov ruskými vojakmi, ktorí nemajú zľutovanie ani so staršími ľuďmi, nedovoľujú lekárom poskytnúť pomoc raneným a príbuzným pochovať mŕtve telá ich blízkych, ktoré tam ležia od začiatku okupácie a žerú ich psy.

Popravení ľudia v pivnici v Buči (3. apríl 2022).

Okupácia Buče sa skončila 1. apríla 2022, kedy mesto oslobodili ukrajinské jednotky. Z mesta, ktoré malo pôvodne 39 tisíc obyvateľov, väčšina ľudí po ruskej invázii utiekla. Zostalo tam len asi 4 tisíc civilistov, ktorí boli 33 dní vystavení ruskej okupácii a teroru.

Hneď ako ukrajinské sily 1. apríla znovu získali kontrolu nad mestom, zverejnili zábery, ktoré potvrdili rozsiahle ničenie a mŕtvoly v civilných šatách rozhádzané po uliciach Buče. Počiatočné správy ľudskoprávnych organizácií o akciách ruských síl podrobne zdokumentovali násilie namierené proti civilistom. V rozhovoroch miestne obyvateľstvo obvinilo ruské jednotky z vykonávania hromadných popráv neozbrojených mužov len pre podozrenie, že v roku 2014 bojovali za ukrajinské ozbrojené sily na Donbase, alebo dokonca len za to, že si nechali vytetovať štátny znak Ukrajiny.

Žena zabitá v Buči a ponechaná na dvore.

Pracovníci z Human Rights Watch od obyvateľov Buče zistili, že ruskí vojaci strieľali na civilistov aj v takých situáciách, keď vyšli zo svojich domovov, len aby si zabezpečili základné potreby ako napríklad vodu. Reportéri a fotografi z denníka The New York Times strávili v Buči viac ako týždeň, pričom komunikovali s mestskými úradníkmi, koronermi a viacerými svedkami. Zdokumentovali telá takmer troch desiatok ľudí a miesta, kde boli zabití (v ich domovoch, v lese, atď.). Dôkazy naznačujú, že Rusi zabíjali bezohľadne a niekedy aj sadisticky. Ruskí ostreľovači strieľali z výškovej budovy na každého, kto sa pohol. Najnebezpečnejšou sa stala Jablonska ulica, na ktorej do 11. marca ležalo najmenej 11 mŕtvych tiel, ako ukázali satelitné zábery. Iní vojaci mučili a popravovali civilistov v pivniciach alebo na dvoroch. Ženy zadržiavali v pivniciach ako sexuálne otrokyne a po niekoľkých dňoch znásilňovania ich zavraždili. Pracovníci The New York Times videli tiež viac ako stovku vriec s telami, ktoré boli vykopané z masového hrobu.

Vyšetrovanie

Ukrajinské vyšetrovanie

Exhumácia obetí z masového hrobu.

Podľa vyšetrovania ukrajinských orgánov, ktoré prebiehalo do augusta 2022, bolo nájdených 458 tiel (vrátane 86 žien a 9 detí). Medzi obeťami bolo 419 ľudí, ktorí boli zastrelení, umučení alebo ubití na smrť. Z nich 116 sa našlo v masovom hrobe pri kostole svätého Ondreja I. a ďalších 50 tiel bolo nepochovaných (telá sa našli porozhadzované po uliciach, napchané do studní alebo ležali hlboko v lese).

Z výsledkov vyšetrovania vyplýva, že zvyšných 39 ľudí zomrelo prirodzenou smrťou. Tieto úmrtia však mohli súvisieť s vojnou alebo so zaobchádzaním Rusov s civilným obyvateľstvom počas ich mesačnej okupácie, ktorá sa skončila 1. apríla 2022 ústupom ruských jednotiek. Patrí medzi ne zdanlivo zdravá 34-ročná matka, ktorá zomrela na infarkt, keď sa skrývala pred bombardovaním v pivnici so svojimi tromi malými deťmi (tie zostali uväznené po boku svojej mŕtvej matky ešte niekoľko dní). Ďalší prípad predstavuje staršia postihnutá žena, ktorá zomrela krátko po tom, čo ruské jednotky zastrelili jej sestru, s ktorou žila v spoločnej domácnosti. Aj v tomto prípade je sporné, či išlo o prirodzenú smrť.

Asi v 50 prípadoch boli telá obetí natoľko rozkúskované alebo zmrzačené, že nebolo možné ich identifikovať. Niektoré z pozostatkov pochádzali z hromady popola, a preto nebolo možné identifikovať tieto obete ani pomocou analýzy DNA.

Na pamätnej tabuli, ktorá bola inštalovaná v roku 2023 na pamiatku obyvateľov mesta, ktorí zahynuli počas ruskej okupácie v marci 2022, sa nachádza až 501 mien obyvateľov Buče.

Vyšetrovanie OSN

Po oslobodení mesta vyzval ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba Medzinárodný trestný súd, aby do Buče poslal misiu, ktorá by zhromaždila dôkazy o možných vojnových zločinoch. Na rozdiel od ukrajinských orgánov zdokumentovala misia OSN v Buči popravy 73 civilistov (54 mužov, 16 žien, dvoch chlapcov a jedno dievča). Tieto informácie boli publikované v decembri 2022 a v tejto dobe sa OSN ešte pokúšala overiť ďalších 105 prípadov údajných vrážd.

Reakcie

Reakcia Ruska

Keď sa objavili správy o brutalite 64. samostatnej motostreleckej brigády, Kremeľ reagoval vyhlásením, v ktorom uviedol, že prezident Ruskej federácie Putin udelil brigáde vyznamenania a ruské ministerstvo obrany povýšilo Azatbeka Omurbekova a ocenilo jeho vedenie.

Tvrdenia o vraždení ukrajinských civilistov v Buči ruskí predstavitelia odmietli. Dňa 3. apríla zverejnilo ruské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásenie, v ktorom fotky a videozáznamy z Buče označilo za podvod a zinscenovanú produkciu. Namiesto nariadenia regulérneho vyšetrovania sa ruskí predstavitelia začali vyhrážať, že zasiahnu proti ľuďom šíriacim informácie, že za vraždu civilistov v Buči sú zodpovední ruskí vojaci.

Následne rozbehlo ruské ministerstvo zahraničných vecí silnú dezinformačnú kampaň. Prostredníctvom svojom telegramového účtu vyhlásilo, že ruské sily sa stiahli z Buče 30. marca 2022. Toto vyhlásenie je v rozpore z informáciami z ruských médií, napríklad TV Zvezda, ktorá v článku uverejnenom 1. apríla ráno tvrdila, že: „Výsadkové jednotky v spolupráci s námornou pechotou päťkrát úspešne zadržali akcie nepriateľských síl v smere Hostomel – Buča – Ozera. Tento fakt potvrdzuje aj telegramové video tajomníka mestskej rady v Buči Tarasa Šapravskeho, v ktorom ráno 1. apríla uvádzal, že mesto je stále okupované.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí tiež tvrdilo, že "takzvané dôkazy o zločinoch" z Buče sa objavili až štvrtý deň po tom, ako sa jeho sily stiahli, čo by bolo dňa 3. apríla. Táto dezinformácia bola tiež ihneď vyvrátená. Pretože videá a fotografie z Buče, ktoré zobrazujú mŕtvych ľudí v civilnom oblečení na Jablunskej ulici, sa prvýkrát objavili na kanáloch sociálnych médií 1. apríla o 20:18 ukrajinského času. Ďalšie videá z tej istej ulice, zverejnené medzi 1. a 2. aprílom, zobrazujú rovnaké časti ulice s rovnakými mŕtvolami a troskami viditeľnými na rovnakej pozícii. To vyvracia ďalší mýtus, ktorý sa pokúsilo šíriť ruské ministerstvo obrany a ruské ministerstvo zahraničných vecí, keď tvrdilo, že niektoré mŕtvoly sa pohybovali. Predloženým dôkazom malo byť video, kde je v spätnom zrkadle auta vidno pohybujúcu sa mŕtvolu. Tento jav však možno ľahko vysvetliť deformáciou odrazu, ktorá zároveň viditeľne ovplyvňuje aj ostatné predmety okolo mŕtvoly.

Reakcie medzinárodného spoločenstva

Dňa 3. apríla 2022 odsúdil predseda vlády SR Eduard Heger zabíjanie ukrajinských civilistov nasledovnými slovami: „Správy o zabíjaní a mučení civilistov, a dokonca aj detí nás vracajú do apokalypsy vojny v bývalej Juhoslávii. Barbarské vyčíňanie ruských vojakov na Ukrajine je šokujúce a bude medzinárodnou verejnosťou tvrdo potrestané."

Štyri dni po oslobodení Buče sa krajiny EU doholi na vyhostení 200 ruských diplomatov. Dôvodom bolo rozhorčenie vlád jednotlivých krajín nad vraždami ukrajinských civilistov, ktoré boli odhalené po odchode ruských vojenských síl.

V reakcii na obvinenia ruských vojakov z porušovania ľudských práv na Ukrajine sa 7. apríla 2022 konalo hlasovanie Valného zhromaždenia OSN. Výsledkom bolo, že 93 krajín (vrátane Slovenska) hlasovalo za pozastavenie členstva Ruska v Rade pre ľudské práva so sídlom v Ženeve.

V súvislosti s vojnovými zločinmi, spáchanými v mestách Buča a Andrijivka, uvalili Spojené štáty 20. novembra 2023 sankcie na dvoch príslušníkov 64. samostatnej motostreleckej brigády - plukovníka Azatbeka Omurbekova a desiatnika ruskej gardy Daniila Frolkina. Americké ministerstvo zahraničných vecí zakázalo týmto dvom osobám vstup do Spojených štátov za účasť na hrubom porušovaní ľudských práv.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Masaker v Buči