Matej Kocák
| Matej Kocák Mathias Kocak[1]
| |
 Seržant Námornej pechoty Spojených štátov amerických | |
| Narodenie | 3. december 1882 Gbely |
| Úmrtie | 4. október 1918 (35 rokov) Argonnský les, Champagne, Francúzsko |
| Miesto pochovania | americký vojenský cintorín v Romagne |
| Rodičia | Matej Kocák Rozália rod. Vlková |
| Súrodenci | Pavol, Alžbeta |
Vojenská kariéra
| |
| Ozbrojené sily |  U.S. Armed Forces
|
| Zložka |  U.S. Marine Corps
|
| Hodnosť |  Sergeant
|
| V službe | 1907 – 1918 |
| Vyznamenania | Medaila cti Strieborná hviezda Purpurové srdce |
Účasť v bojoch
| |
| Vojny | Prvá svetová vojna |
Matej Kocák (angl. Matej Kocak, * 3. december 1882, Gbely, Uhorsko – † 4. október 1918, Argonnský les, Champagne, Francúzsko) bol príslušník Námornej pechoty USA počas prvej svetovej vojny, ako jeden z 19 vojakov v histórii USA bol dvakrát ocenený Kongresovou Medailou cti, pričom získal námornú aj armádnu verziu tejto medaily za zásluhy v boji 18. júla 1918.[2]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v obci Gbely na Slovensku v rodine Mateja Kocaka a jeho manželky Rozálie rod. Vlkovej. V roku 1906 emigroval do USA a 16. októbra 1907 vstúpil do Námornej pechoty v meste Pittsburgh v Pensylvánii. Slúžil na League Islande v Pennsylvánii. 16. októbra 1911 odišiel po skončení svojej služby zo zboru námornej pechoty, ale už 26. decembra 1911znovu nastúpil do služby, teraz do Navy Yard v štáte New York. Žil v Binghamtone v štáte New York, na mieste, kde žila veľká slovenská komunita. Bol členom slovenského Katolíckeho sokola.
Od 30. apríla do 23. novembra 1914 slúžil spolu s jednotkami armády v mexickom štáte Veracruz. Po skončení druhej služby sa znovu zapísal do jednotiek námornej pechoty. Bol vyslaný do Santo Domingo v Dominikánskej republike, kde sa zúčastnil bojov s miestnymi banditmi. 23. marca 1917 získal hodnosť desiatnika (corporal). Následne sa vrátil do USA a slúžil v 12. rote v Quanticu vo Virgínii.
31. decembra 1917 bol prepravený do francúzskeho St. Nazaire. 23. januára 1918 nastúpil k 66. rote 5. pluku námornej pechoty. 1. júna 1918 bol povýšený do hodnosti seržanta (čatára). Zúčastnil sa bojov v okolí Bois De Belleau Bouresches severozápadne od Château-Thierry. 18. júla 1918 sa zúčastnil útoku na Villers-Cotterêtský les južne od Soissons. Za odvahu počas týchto bojov bol neskôr vyznamenaný. V citáciách k jeho námornej aj armádnej medaile cti sa uvádzalo, že sám a neskôr s pomocou ďalších vojakov vyradil dve nepriateľské guľometné hniezda.
Padol v boji 4. októbra 1918 počas bitky o Argonnský les vo francúzskej Champagne. Bol pochovaný na vojenskom cintoríne Meuse-Argonne v Romagne-sous-Montfaucon vo Francúzsku.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ FamilySearch. Gbely - Matrika narodených 1869-1884 - obrázok 277 - riadok 151 [online]. ident.familysearch.org, [cit. 2021-07-03]. Dostupné online.
- ↑ Slovák Matej Kocák dostal dve Medaily cti. Denník N (Bratislava: N Press). Dostupné online [cit. 2021-07-03]. ISSN 1339-844X.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Kocak, Matej, homeofheroes.com Dostupné online
- KOCAK, Matej, msc.navy.mil Dostupné online Archivované 2006-06-22 na Wayback Machine
- Kocak, Matej, Who's Who in Marine Corps History, tecom.usmc.mil Dostupné online Archivované 2011-05-16 na Wayback Machine
- Záznam o narodení a krste v matrike riadok 151 - rímskokatolícka cirkev v Gbeloch
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Matej Kocak na anglickej Wikipédii.