Preskočiť na obsah

Maveriviricetes

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Maveriviricetes (netaxonomický názov: virofágy - z lat. virus-vírus a gr. φάγειν- fagein-jesť) je trieda vírusov z kmeňa Preplasmiviricota. Jediným radom tejto triedy je rad Priklausovirales. Jedinou alebo hlavnou čeľaďou tohto radu je čeľaď Lavidaviridae. Vírusy, ktoré patria do týchto taxónov, boli objavené v roku 2008; čeľaď Lavidaviridae bola vytvorená v roku 2015; taxóny Priklausovirales a Maveriviricetes boli vytvorené v roku 2019. [1]

Virofágy sú podtyp satelitných vírusov. No na rozdiel od klasických satelitných vírusov, ktoré sú pre hostiteľské vírusy neškodné, sú virofágy pre svojich hostiteľov smrteľne nebezpečné, spôsobujú chradnutia a následne ich smrť.

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

trieda Maveriviricetes:[1][2]

Poznámka: V excelovej podobne ICTV taxonómie z roku 2020 je (možno omylom) rod Mavirus uvedený v čeľadi "Organic Lake", t.j. mimo čeľade Lavidaviridae.

Charakteristika hlavných rodov a druhov

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý virofág, Sputnik, bol objavený vo vírusových časticiach rodu Mamavirus, ktorého hostiteľom je améba Acanthamoeba polyphaga. Jeho veľkosť je 50 nm, genóm má 18 343 bp a 3 gény pravdepodobne patriaci Mamavirusu.

Druhý virofág, Mavirus, ktorý napáda vírus Cafeteria roenbergensis (CroV), patogén dravého morského bičíkovca Cafeteria roenbergensis. Genóm má 19 063 bp a obsahuje retrovírusové integrázy a DNA polymerázy B. Sekvencia DNA je najpodobnejšia eukaryotickým transpozónom, čo by svedčilo v prospech ich vírusového pôvodu. Bunky sa tak zrejme snažia pomôcť si v boji proti CroV.

Tretí virofág, Organic Lake virophage, bol objavený v roku 2011 v slanom antarktickom jazere Organic Lake. Parazituje na vírusoch čeľade Phycodnaviridae, napádajúcich riasy. [3] Jeho priemer je ~ 100 nm a genóm tvorí 26 421 bp.

Virofágy dokážu sprostredkovať horizontálny prenos medzi vírusmi, obdobne ako iné vírusy medzi bunkami. Keďže sú pre svoje hostiteľa smrtiace, slúžia takmer ako pomocníci buniek v boji proti vírusom, ktoré ich napádajú. Z hľadiska liečby vírusových ochorení ide o objav veľmi zaujímavý, hoci napríklad medicínsky významné vírusy z čeľadí Retroviridae alebo Orthomyxoviridae sú príliš malé a nemôžu preto slúžiť ako hostitelia virofágov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b ICTV - prístup 16. 9. 2021 Základný online systém a jeho podstránky (pod nadpismi "History") Archivované 2020-03-20 na Wayback Machine a ICTV Master Species List 2020 v.1 Archivované 2021-09-24 na Wayback Machine
  2. Schoch CL, et al. NCBI Taxonomy: a comprehensive update on curation, resources and tools. Database (Oxford). 2020: baaa062. PubMed: 32761142 PMC: PMC7408187. [1]
  3. 'Virus-eater' discovered in Antarctic lake : Nature News [online]. [Cit. 2012-06-16]. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Virofág na českej Wikipédii.