Maximilián III. Habsburský

	Maximilián III. Habsburský
Narodenie	12. október 1558; Viedenské Nové Mesto, Habsburská monarchia
Úmrtie	2. november 1618 (60 rokov); Viedeň, Habsburská monarchia
Podpis
Odkazy
Commons	Maximilián III. Habsburský
	Biografický portál

Maximilián III. Habsburský (* 12. október 1558, Viedenské Nové Mesto, Habsburská monarchia – † 2. november 1618, Viedeň, Habsburská monarchia) bol rakúsky arcivojvoda, veľmajster Rádu nemeckých rytierov.

Životopis

Pôvod, mladosť

Narodil sa ako deviate dieťa / šiesty syn (tretí, ktorý dosiahol dospelosť) zo šestnástich potomkov cisára Maximiliána II. a španielskej infantky Márie; ako taký bol vnukom cisára Ferdinanda I. i jeho brata Karola V..

Na rozdiel od svojich starších bratov Rudolfa, Ernesta, Albrechta a Václava, vychovávaných na dvore svojho strýka Filipa II. v Španielsku, boli Maximilián a jeho brat Matej vychovávaní na vyznaním otvorenejšom viedenskom dvore.

Veľmajster rádu nemeckých rytierov

Ako tretí syn Maximiliána II. nemal nádej na vládu v habsburskej monarchii a hľadal teda uplatnenie v cirkevnej kariére. Po otcovej smrti sa snažil s podporou svojho brata cisára Rudolfa II. získať niektorý z významných biskupských úradov v ríši. Až roku 1585 sa mu podarilo obsadiť dôležitú pozíciu v ráde nemeckých rytierov, funkciu koadjútora, ktorá mu zaručovala nástupníctvo v úrade veľmajstra. Stal sa tak prvým v reťazci habsburských veľmajstrov, trvajúcim až do zániku monarchie.

Uchádzač o poľský trón

V roku 1587, keď sa uvoľnila poľská kráľovská koruna, sa arcivojvoda Maximilián stal jedným z najvážnejších kandidátov na tento trón. Z kandidatúry postupne vytlačil svojho strýka Ferdinanda Tirolského a aj brata Ernesta. Nakoniec bol zvolený väčšinou poľských stavov jeho najvážnejší protivník, švédsky princ Žigmund III. Vasa. Prohabsburská menšina však zvolila Maximiliána a ten sa rozhodol voľbu prijať a trón si vybojovať. V septembri zložil v Olomouci pred vyslancami poľskej šľachty kráľovský sľub a vzápätí vpadol so slabou armádou do Poľska. V januári roku 1588 bol pri ústupe do Sliezska v bitke pri Byčine porazený a zajatý poľským kancelárom a vplyvným Žigmundovým priaznivcom Jánom Zamojským. Po viac ako jeden a pol ročnom zajatí bol prepustený na základe bedzinsko-bytomskej zmluvy. Poľskej koruny sa zriekol až o deväť rokov neskôr v roku 1598.

Ponuka na sobáš

Ruský cár Boris Godunov si ho vyhliadol ako ženícha pre svoju dcéru Xéniu a v roku 1599 k Maximiliánovi vypravil na pytačky posolstvo vedené A. Vlasevom. Zamýšľal dať svojej dcére "k večnej vláde" Tverské kniežatstvo a rozdeliť Poľsko medzi Rusko, Xéniinho ženícha a cára. Avšak Godunov potreboval, aby dcérin manžel žil v Rusku. Zo zamýšľaného plánu však vzišlo predovšetkým preto, že Maximiliánovo prestúpenie k pravoslávnej viere bolo základnou, avšak neakceptovateľnou podmienkou sobáša.

Hodnosti

Roku 1590 sa stal veľmajstrom rádu nemeckých rytierov. V polovici 90. rokov 17. storočia sa zúčastnil vojny s Turkami v Uhorsku, roku 1594 ho Rudolf II. menoval veliteľom južného krídla fronty. V rokoch 1596 – 1597 bol vrchným veliteľom cisárskej armády. V nasledujúcich rokoch sa snažil o úlohu sprostredkovateľa medzi znepriatelenými bratmi Rudolfom II. a Matejom, pričom sa postupne naklonil k Matejovi. V roku 1602 sa ujal regentstva v Tirolsku. Za vlády bezdetného Mateja podporoval nástupnícke snahy Ferdinanda Štajerského, neskoršieho cisára Ferdinanda II.

Po vypuknutí českého stavovského povstania bol nekompromisným prívržencom radikálneho zápasu s povstalcami a preto spolu s Ferdinandom Štajerským nechal v júli 1618 zajať a uväzniť Matejovho diplomata a dôverníka kardinála Melchiora Klesla, ktorý presadzoval kompromisné prístupy. Niekoľko mesiacov nato však zomrel a bol pochovaný v Innsbrucku.