Maximiliano Hernández Martínez
| Maximiliano Hernández Martínez | |
 | |
| Narodenie | 21. október 1882 San Matías, Salvádor |
|---|---|
| Úmrtie | 15. máj 1966 (83 rokov) veľkostatok Jamastrán, Honduras |
| Odkazy | |
| Commons |  Maximiliano Hernández Martínez |
Maximiliano Hernández Martínez (* 21. október 1882, San Matías, Salvádor - † 15. máj 1966, veľkostatok Jamastrán, Honduras) bol salvádorský vojak a diktátor. Pochádzal z ôsmich detí. Po ukončení vojenskej školy v Guatemale sa postupne stal brigádnym generálom. V roku 1931 bol zvolený za viceprezidenta republiky. O deväť mesiacov neskôr, po vojenskom prevrate sa stal prezidentom, čo o rok neskôr potvrdil aj parlament.
Vládol autoritárskym spôsobom a prostredníctvom dekrétov 13 rokov. V r. 1932 krvavo potlačil povstanie roľníkov proti svojej vláde, pričom dal zmasakrovať vyše 10 000 ľudí. Bol horlivým fašistom a zaviedol rasistický zakon, ktorý zabraňoval vstupu černochov do krajiny. Na druhej strane, počas jeho vlády nastalo ozdravenie verejných financií, bola založená štátna emisná banka, vyrovnal sa zahraničný dlh a bola vybudovaná salvádorská časť Panamerickej magistrály. Založil fondy financujúce bývanie pre chudobných, civilným osobám zrušil právo nosiť zbraň a nechal stíhať každého, kto bol "tulák a neviedol čestný život". Kriminalitu potláčal drakonickými zákonmi. Trestom za krádež bola amputácia ruky, v prípade recidívy poprava zastrelením. V roku 1939 presadil čiastočné volebné právo žien.
V roku 1944 odstúpil po generálnom štrajku, vyvolanom rozhodnutím parlamentu o predĺžení jeho funkčného obdobia. Zomrel zavraždený svojím šoférom o 22 rokov neskôr v exile v Hondurase. Ten ho dobodal na smrť ako pomstu za smrť jeho otca, ktorý bol jednou z obetí Martinezovej diktatúry.