Preskočiť na obsah

Melanthios (maliar)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lovecká scéna v mozaike, inšpirovaná maľbou od Melanthia, Archeologické múzeum Pella

Melanthios (starogr. Μελάνθιος – Melanthios) bol starogrécky maliar v 4. storočí pred Kr.[1][2]

Melanthios, grécky maliar zo Sikyónu, pôsobil v druhej polovici 4. storočí pred Kr. Bol žiakom Pamfila z Amfipolisu, jedného zo zakladateľov slávnej sikyónskej maliarskej školy.[3][1] Rímsky spisovateľ Plínius zaznamenal, že spolu s Apellom patril medzi významných maliarov tejto školy, ktorí používali iba štyri farby[4] a chválil jeho kompozičné zručnosti.[5][6] Melanthios spolu so svojimi žiakmi (možno i s Apellom) namaľoval obraz tyrana Aristrata zo Sikyónu (súčasníka Filipa II. Macedónskeho) s bohyňou víťazstva Nike na voze so štvorzáprahom.[7] Niektoré z jeho diel daroval v druhej polovici 3. stor. pred Kr. grécky stratég Aratos egyptskému vládcovi Ptolemaiovi III.[1]

Niektorí znalci antického umenia mu (alebo Apellovi) pripisujú aj autorstvo pôvodného diela (fresky alebo maľby), kópiou ktorého je mozaika z Pelly znázorňujúca loveckú scénu (zrejme Alexandra Veľkého a jeho priateľa Héfaistióna pri love jeleňa). Túto mozaiku našli na podlahe domu, zvaného Dom únosu Heleny (zhotovil ju umelecký mozaikár Gnósis).[8]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Melanthios [1]
  2. SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 601. (po nemecky)
  3. J. J. Pollitt. The Art of Ancient Greece: Sources and Documents. Cambridge : Cambridge University Press, 1990. ISBN 978-05-2127-366-4. S. 157.
  4. Plínius, Naturalis Historia, 35,50.
  5. Plínius, Naturalis Historia, 35,80.
  6. Slovník naučný. Praha : I. L. Kober, 1865. S. 24.
  7. Kai Brodersen. Grosse Gestalten der griechischen Antike. München : C.H.Beck, 1999. ISBN 978-34-0644-893-5. S. 295.
  8. Waldemar Heckel, Lawrence A. Tritle. Alexander the Great: A New History. Hoboken : John Wiley & Sons, 2011. ISBN 978-14-4436-015-8. S. 284.