Menestratos z Pergamonu
Menestratos (starogr. Μενέστρατος) bol starogrécky sochár z Pergamonu.[1]
Menestratos, syn Hippia z Pergamonu, bol činný zrejme v neskoro helenistickom období. Jeho signatúry sa našli na dvoch stojacich sochách mužov v životnej veľkosti, už bez hlavy. Tieto sochy (mužov v himatiónoch) patrili do skupiny šiestich mramorových portrétnych sôch (je možné, že aj sochu pod č. 2 vytvoril Menestratos[2]) z tohto obdobia objavených v rokoch 2004 – 2006[3] tureckými archeológmi v ruinách buleutérionu (vo svojom pôvodnom umiestnení boli sochy evidentne umiestnené na mramorových podstavcoch vo vnútri špeciálneho výklenku na severnej stene buleutérionu[4]) starovekého mesta Aigai (Nemrud Kalesi[5]) v Aiolii (v západnej Anatólii).[2][6] Nápisy na oboch sochách sú vyryté na podperách sôch v tvare kmeňa stromu za pravou nohou:
| Μενέστρατος Ἱππίου Περγαμηνὸς ἐποίει | preklad: Menestratos, syn Hippia z Pergamonu zhotovil.[1][6] |
Predpokladá sa, že tieto sochy boli vyrobené v dielni Menestrata v Pergamone a potom prevezené do Aigai. (dnes sa nachádzajú v archeologickom múzeu v Manise pod inv. číslami A04.Pl.3 a A04.Pl.4.) [7]
Menestratos a Hippias boli bežné starogrécke mená a znalci poukazujú na to, že sú to dve z najčastejšie používaných mien v Pergamone počas 2. a 1. storočia pred Kr.[1]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c R. Hoff, F. Queyrel, E. Perrin-Saminadayar (a cura di). Eikones: Portrais en contexte. Recherches sur les portrais grecs. Venosa : Osanna Edizioni, 2016. ISBN 978-88-8167-513-5. S. 32.
- ↑ a b R. Hoff, F. Queyrel, E. Perrin-Saminadayar (a cura di). Eikones: Portrais en contexte. Recherches sur les portrais grecs. Venosa : Osanna Edizioni, 2016. ISBN 978-88-8167-513-5. S. 27-28.
- ↑ R. Hoff, F. Queyrel, E. Perrin-Saminadayar (a cura di). Eikones: Portrais en contexte. Recherches sur les portrais grecs. Venosa : Osanna Edizioni, 2016. ISBN 978-88-8167-513-5. S. 17.
- ↑ R. Hoff, F. Queyrel, E. Perrin-Saminadayar (a cura di). Eikones: Portrais en contexte. Recherches sur les portrais grecs. Venosa : Osanna Edizioni, 2016. ISBN 978-88-8167-513-5. S. 23.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 166.
- ↑ a b Antik Dönemde Pergamon Aigai İlişkileri.pdf, Yusuf Sezgin ADerg XVII., str. 86 [1]
- ↑ R. Hoff, F. Queyrel, E. Perrin-Saminadayar (a cura di). Eikones: Portrais en contexte. Recherches sur les portrais grecs. Venosa : Osanna Edizioni, 2016. ISBN 978-88-8167-513-5. S. 32-35.