Preskočiť na obsah

Merný elektrický odpor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Merný elektrický odpor ρ alebo rezistivita alebo špecifický elektrický odpor je fyzikálna veličina, vyjadrujúca elektrický odpor vodiča dĺžky 1 m o priereze 1 .

Merný elektrický odpor je materiálová konštanta, charakterizujúca elektrickú vodivosť látky. Čím väčší je merný elektrický odpor, tým menšia je vodivosť danej látky.

Základná jednotka merného elektrického odporu je [Ω·m²·m-1] (ohm meter štvorcový/meter), po vykrátení [Ω·m] a určuje ho vzťah:

kde R je elektrický odpor vodiča [Ω], S je obsah kolmého prierezu [m²] a l je dĺžka vodiča [m].

Závislosť merného elektrického odporu na teplote určuje vzťah:

kde ρ0 je počiatočný merný odpor, Δt je rozdiel teplôt a α je teplotný súčiniteľ elektrického odporu.

Prevrátená hodnota merného elektrického odporu je merná elektrická vodivosť (konduktivita):

Pokiaľ poznáme dĺžku (l), prierez (S) a merný elektrický odpor vodiča z homogénneho materiálu (ρ), jeho odpor vypočítame zo vzťahu:

Kovy dosahujú hodnoty rádovo 10−8 Ω·m, polovodiče 10−6 Ω·m a izolanty 1010–1016 Ω·m

Hodnoty merného elektrického odporu vybraných materiálov pri teplote 20 °C sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

látka ρ [10-8 Ω.m] Tepl.odp.súčiniteľ α
meď 1,75 0,004
bronz 2,4 0,001
hliník 2,8 0,0037
železo 13 0,0048
mosadz 7,5 0,0015
nikelín 40 < 0,0001
konštantán 50 < 0,0001
manganín 48 < 0,0001
striebro 1,60 0,0038
platina 9,4 0,0024

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Základné elektrotechnické výpočty I, SNTL, Bratislava 1966