Merovejské umenie
Merovejské umenie[1]
V období vlády merovejskej dynastie sa na nimi ovládanom území stretávali vplyvy zanikajúcej rímskej antickej kultúry, nového ranokresťanského umenia a pôvodnej germánskej kultúry. Tieto tri hlavné elementy boli ešte ozvláštnené byzantskými a orientálnymi vplyvmi.
Počas vlády Merovejovcov nastal v ich ríši rozmach zlatníctva, ktorý sa uplatnil v architektúre, monumentálnom umení a sochárstve. V zlatníctve sa prejavili dva estetické prúdy:
- byzantský farebný inkrustačný štýl, z neho sa vyvinulo sklenené cloisonné
- pletencový ornament, ktorý mal pôvod v koptskom Egypte a bol donesený možno Hunmi.
V 7. stor. nahradilo vsádzané drahokamy - väčšinou alamandíny - sklo.
V architektúre sa udomácnil typ baziliky z obdobia Konštantína I. s rozsiahlymi kryptami v podzemí, s mozaikovou nástennou a dlážkovou výzdobou, mramorovým obložením a omietkami so štukatérskou výzdobou.
Už v 7. storočí vznikali v kláštoroch iluminované rukopisy s ornamentálnou výzdobou, v ktorej badať aj orientálny vplyv. Manuskripty sa vyzdobovali na obaloch technikou farebnej inkrustácie (verroterie cloisonné)[2], ktorá sa dostala do ríše Frankov zo sásánovskej Perzie. Postupne však inkrustácie začalo nahradzovať plátovanie a tauzia.
V severofranských hroboch bojovníkov sa našli zbrane zdobené zvieracími motívmi, v burgundských ranokresťanská symbolika, v 7. storočí sa miešajú starogermánske a ranokresťanské znaky. V hroboch germánskych veľmožov sa nachádzajú slávnostné rúcha a zbrane, väčšinou spata a sax.
V roku 1653 bol objavený hrob kráľa Childerika I., zakladateľa Franskej ríše. Tento hrob bol odkrytý v Tournai, (dnešný hol. Doornik v Belgicku) v Hennegavskej provincii. V hrobe sa našli rôzne osobné predmety: pečatný prsteň s nápisom CHILDERICI REGIS, staré písomné správy a zlaté mince. Práve tieto pomohli identifikovať pochovanú osobu. Boli v ňom uložené aj zbrane, dvojsečný meč spata (dlhý ťažký dvojsečný meč z damascénskej ocele)[3] a krátky jednosečný meč (nosil sa na pravej strane opasku) scramasax,[4] obidva v puzdrách zdobených zlatom a alamandínmi, vrhacia sekera tzv. franciska.[5] Tiež zlatý náramok, spona a iné šperky. Našli sa tu aj klenoty v tvare včely a cikády.
Tento významný hrob pomohol archeológom odlíšiť hroby z doby sťahovania národov od antických rímskych hrobov v provincii Galia.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ merovejské umenie. In: NOVOTNÝ, Bohuslav a kol. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 540.
- ↑ - Definícia techniky cloisonné
- ↑ spata. In: NOVOTNÝ, Bohuslav a kol.. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. S. 812.
- ↑ sax. In: NOVOTNÝ, Bohuslav a kol.. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. S. 778.
- ↑ franciska. In: NOVOTNÝ, Bohuslav a kol.. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. S. 251.
- ↑ Childerik I. In: NOVOTNÝ, Bohuslav a kol.. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. S. 349.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Merovejské umenie
