Metternichovský absolutizmus

Metternichovský absolutizmus alebo Metternichov absolutizmus bol konzervatívny vládny systém v habsburskej monarchii v období 1815 - 1848.

Charakteristika obdobia

Bol to svojho druhu systém policajného štátu, pomenovaný podľa jeho spolutvorcu Clemensa W. L. Metternicha, od r. 1809 ministra zahraničia, od r. 1821 kancelára, jedného z diplomatických tvorcov tzv. Svätej aliancie z roku 1815. Metternichovský systém, kde úlohy vlády plnila tzv. štátna konferencia, odmietol liberalizačné črty jozefínskych reforiem a presadzoval hodnotové ideály a ideové princípy Svätej aliancie:

• monarchistický legitimizmus a paternalizmus
• jednotu dynastie a cirkvi
• antiliberalizmus
• antinacionalizmus.

Počas Metternichovho absolutizmu sa zaviedol režim osvedčovania štátnopolitickej lojality zabezpečovaný aparátom tajnej polície, odstránil autonómiu univerzít, cenzuroval publikácie a verejné prejavy, dôslednou kontrolou a reglementáciou verejnej činnosti vyvolával zdanie všadeprítomnosti štátu a cisára ako záruky pokojných, sociálne i politicky zakonzervovaných a usporiadaných pomerov v akoby apolitickej spoločnosti. V tomto období sa vytvorila a upevnila stredná meštianska vrstva a vykryštalizovali sa základy jej životného štýlu (v umení to bolo obdobie biedermeieru), ktorý pretrval do konca 19. storočia. Obdobie metternichovského absolutizmu tvorí historický rámec a definuje vonkajšie politické podmienky vývinu slovenského národného obrodenia najmä v jeho II. a III. fáze (kollárovská generácia, štúrovská generácia). Zdanlivá stabilita tohto systému sa zrútila počas revolúcií v celej monarchii v r. 1848 a vzápätí nastúpil Bachov absolutizmus. Metternich sa po odvolaní cisárom utiahol do Anglicka.