Preskočiť na obsah

Štúrovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štúrovci na obraze národných buditeľov od Jany Krivošovej v malom evanjelickom kostole v Bratislave

Štúrovci boli hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia nazvaný podľa najvýznamnejšej osobnosti Ľudovíta Štúra.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]
Námestie Ľudovíta Štúra a štúrovský pamätník v Bratislave
Busta Jozefa Miloslava Hurbana v Národnej rade Slovenskej republiky

Formovali sa v 90. rokoch zo študentov evanjelického lýcea v Bratislave, ktorí sa združovali v Spoločnosti česko-slovanskej.

Národný jazyk

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1834 stál v rámci spoločnosti verne po boku Štúra Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža, s ktorými v Hlbokom uzákonil v roku 1843 štúrovskú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia[1] (v roku 1844 vydal Hurban druhý ročník almanachu do literárneho života[2], prvé literárne prejavy štúrovskej slovenčiny nachádzame napríklad (v tvorbe Janka Kráľa či Ján Francisciho[3][4]).

Na legitimizovanie nového jazyka, štúrovci navštívili predstaviteľa generácie bernolákovcov, Ján Hollého, na Dobrej Vode 17. júla 1843. Táto udalosť sa do kolektívnej pamäti Slovákov zapísala ako púť k Jánovi Hollému so žiadosťou o požehnanie pre novú spisovnú slovenčinu, ktoré aj dostali (udalosť namaľoval Andrej Kováčik).[5]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Štúrovci a post-štúrovci výrazne zasiahli do slovenskej literatúry prostredníctvom tvorby poézie (Janko Kráľ, Ján Francisci, Andrej Sládkovič, Ján Botto, Samo Chalupka, Mikuláš Dohnány), prózy (Jozef Miloslav Hurban, Ján Kalinčiak),[2] cestopisov, drámy (Jonáš Záborský, Ján Palárik). Podieľali sa aj na zbieraní ľudovej slovesnosti (Ján Francisci[6], Samuel Reuss, Pavol Dobšinský, Ján Rotarides).

Filozofia

[upraviť | upraviť zdroj]

Filozoficky boli ovplyvnení nemeckou klasickou filozofiou, predovšetkým filozofiou dejín Herdera a Hegla (Štúr, Hurban, Sládkovič), mesianizmom Schellinga a ruských a poľských mystikov (Hodža, Hroboň, Kellner-Hostinský), čiastočne francúzskou osvietenskou filozofiou (predovšetkým Ján Francisci, Štefan Marko Daxner). To viedlo neskôr k rozdeleniu na hegeliánov a anti-hegeliánov (mesianistov).[7][8] Filozoficko-právne idey transformovali do štátoprávnych dokumentov ako Nitrianske žiadosti, Liptovské žiadosti, Žiadostí slovenského národa a v rámci post-štúrovských aktivít do Memoranda národa slovenského.

Štúrovský pamätník v Trenčíne

Politika

[upraviť | upraviť zdroj]

V duchu moderných európskych politických ideí štúrovci odmietali systém Svätej aliancie, feudalizmus, absolutizmus, privilégiá šľachty, maďarizáciu, požadovali suverenitu národa, zásadu ústavnosti a zastupiteľstva. V revolučnom roku 1848 spoločne vyhlásili Žiadosti slovenského národa (prvý kultúrno-politický akt Slovákov na celonárodnej úrovni[2], ktorý má národné, demokratické a pokrokovo-liberálne, ako aj národno-hospodárske a tiež sociálne motívy[9]; pri jeho iniciování, tvorbe a vyhlásení stáli Štúr, Hurban, Hodža, ale aj Francisci a Daxner[2]).

Kapitán slovenských dobrovoľníkov Ján Francisci

Národno-oslobodzovací boj

[upraviť | upraviť zdroj]

Štúrovci tiež stáli pri založení prvej Slovenskej národnej rady a organizovali Slovenské povstanie, na ktorom sa podľa Š. S. Osuského zúčastnilo približne 30 tisíc mužov (15 tisíc vyzbrojených).[2]

Busta Štefana Marka Daxnera v Aleji národných dejateľov v Martine

Predstavitelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Rok odkazu štúrovcov

[upraviť | upraviť zdroj]
„ Štúrovci začali národný projekt, ktorý má presah až do našich dní. Bez nasadenia štúrovcov za slovenský národ v 19. storočí a vytvorenia úplne prvých inštitúcií i organizácií v našej národnej kultúre, či politike by dnešná Slovenská republika jednoznačne nevznikla. Oni vytvorili prvú Slovenskú národnú radu v roku 1848, založili Maticu slovenskú, vôbec prvú politickú stranu Slovákov – vtedajšiu Slovenskú národnú stranu. Rovnako dali základ slovenského školstva, literatúry, kodifikovali slovenčinu. To sú silné piliere, bez ktorých by slovenská štátnosť dnes nebola. “
– Dr. Marián Gešper, predseda Matice slovenskej o štúrovcoch po odhalení busty Štefana Marka Daxnera v Martine pri príležitosti ROKU ODKAZU ŠTÚROVCOV https://matica.sk/vyznamni-sturovci-sa-narodili-pred-dvesto-rokmi-matica-slovenska-si-ich-pripomenula-v-martine/

Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za ROK ODKAZU ŠTÚROVCOV a pri tejto príležitosti pripravila a spolupodieľala sa na sérii slávnostných, kultúrnych, osvetových, vzdelávacích aj turistických podujatí, vernisáží a výstav, vedeckých konferencií, odhalenia pamätných izieb, pamätných tabúľ, búst, publikovaní vedeckých a populárno-náučných článkov, populárno-náučných brožúr a taktiež prípravy dokumentárnych filmov.[10][11][12]

  • Profesor Rudolf Dupkala prednáša o filozofii štúrovcov na štúrovskej konferencii, ktorú usporiadala Matica slovenská pri príležitosti Roku odkazu štúrovcov
    Profesor Rudolf Dupkala prednáša o filozofii štúrovcov na štúrovskej konferencii, ktorú usporiadala Matica slovenská pri príležitosti Roku odkazu štúrovcov
  • Záznam z konferencie o štúrovcoch v dokumente Matice slovenskej
  • Podujatie štúrovci na Šariši
    Podujatie štúrovci na Šariši
  • Busty a pamätné tabule štúrovcov odhalené Maticou slovenskou v rámci Roku odkazu štúrovcov
  • Spomienka na štúrovca Bohuslava Nosáka v Sabinove
    Spomienka na štúrovca Bohuslava Nosáka v Sabinove
  • Obal brožúry a výstavy Odkaz šturovskej generacie, ktorú vytvorila Matica slovenská pri príležitosti Roku odkazu štúrovcov
    Obal brožúry a výstavy Odkaz šturovskej generacie, ktorú vytvorila Matica slovenská pri príležitosti Roku odkazu štúrovcov
  • Prezentácia knihy Štúrovci a Hegel v Prahe
    Prezentácia knihy Štúrovci a Hegel v Prahe
  • Divadelný odbor Matice slovenskej hrá scénku s Jánom Kalinčiakom k jeho dvestoročnici
    Divadelný odbor Matice slovenskej hrá scénku s Jánom Kalinčiakom k jeho dvestoročnici
  • Logo Roku odkazu štúrovcov
    Logo Roku odkazu štúrovcov

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Uzákonenie spisovnej slovenčiny [online]. rtvs.sk, [cit. 2022-06-20]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e MADURA, Pavol; PARENIČKA, Pavol: Odkaz štúrovskej generácie. Martin : Matica slovenská, 2022
  3. ↑ Pišút 1984, s. 147
  4. ↑ Ján Francisci Rimavský (1822-1905) [online]. rtvs.sk, [cit. 2022-06-20]. Dostupné online.
  5. ↑ Návšteva Štúra, Hurbana a Hodžu u Jána Hollého na Dobrej Vode [online]. Slovenské národné múzeum, [cit. 2022-06-20]. Dostupné online.
  6. ↑ Janko Francisci [online]. 2022-05-24, [cit. 2022-06-20]. Dostupné online.
  7. ↑ DUPKALA, Rudolf; PERNÝ, Lukáš. Štúrovci a Hegel: K problematike slovenského hegelianizmu a anti-hegelianizmu. [s.l.] : Prešovská univerzita v Prešove, 2021-08-31. Google-Books-ID: pSRAEAAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-80-555-2717-8.
  8. ↑ PERNÝ, Lukáš. The Roots of Slovak Utopianism and Utopian Concepts of 1848. Filosofija. Sociologija, 2021-01-24, roč. 32, čís. 1. Dostupné online [cit. 2022-06-19]. ISSN 2424-4546. DOI: 10.6001/fil-soc.v32i1.4377. (po anglicky)
  9. ↑ PERNÝ, Lukáš. Štefan Marko Daxner [online]. 2022-04-11, [cit. 2022-06-20]. Dostupné online.
  10. ↑ MATUŠKOVÁ, Veronika. Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za Rok odkazu štúrovcov [online]. 2021-11-29, [cit. 2022-06-19]. Dostupné online.
  11. ↑ TERAZ.SK. Matica slovenská si uctí dvojsté výročie narodenia štúrovcov [online]. TERAZ.sk, 2022-05-23, [cit. 2022-06-19]. Dostupné online.
  12. ↑ Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za Rok odkazu štúrovcov [online]. Pravda.sk, 2021-12-01, [cit. 2022-06-19]. Dostupné online.


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Štúrovci&oldid=7948104“