Mevlevi Chane
| Mevlevi Chane (Мевлеви Хане) | |
| bývalý dervišský moslimský kláštor | |
 celkový pohľad na areál kláštora z juhu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Plovdiv |
| Súradnice | 42°08′54.14″S 24°45′10.12″V / 42,1483722°S 24,7528111°V |
| Dĺžka | 14 m |
| Šírka | 16 m |
| Rozloha | 1 258 m² |
| Vznik | 19. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Stav | reštaurovaný |
| Využitie | reštaurácia |
  | |
| Wikimedia Commons: Dervish Monastery, Plovdiv | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Mevlevi Chane (bulh. Мевлеви Хане) je budova bývalého dervišského kláštora nachádzajúca sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7][8][9]
Iné názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Budova je známa aj ako Mavlevi Chane (bulh. Мавлеви Хане),[8] alebo Mevlevichane (bulh. Мевлевихане).[6][3][5]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Mevlevi Chane leží v centrálnej časti mesta Plovdiv[1][2][3] v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv[1][2][4] vo vrcholových častiach tzv. Trojpahorčia[1][6][2][4][3] na ulici „Kňaz Ceretelev“ (bulh. улица „Княз Церетелев“)[7][8][3] č. 3.[8][3]
Dejiny a súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Na mieste neskoršieho komplexu dervišského kláštora stál už v období raného stredoveku kresťanský monastier.[1][2] Tento bol zbúraný v roku 1410 a na jeho mieste neskôr vznikol moslimský religiózny komplex[1][2] (podľa dochovaných písomných údajov osmanskej správy v Plovdive bol pôvodný kresťanský monastier zbúraný už v roku 1365).[1] Prvá zmienka o existencii moslimského religiózneho komplexu na mieste bývalého kresťanskeho monastiera pochádza z roku 1553 a nachádza sa v cestopise kronikára Verantiho Od Budy do Adrianopolu.[9]
Dervišský kláštor bol na mieste založený[4][1][6][2] koncom 18. storočia,[4] prípadne začiatkom 19. storočia.[1][6][2][4] Slúžil ako dervišský moslimský monastier – tzv. teke,[1][8][2][5][8] pričom bol využívaný perzskou religióznou sektou tancujúcich dervišov Rádu Mevlevi.[1][8][2][5] Svojmu účelu slúžil dervišský kláštor do konca 19. storočia, kedy bol komplex opustený, nebol ďalej udržiavaný[1][2][5] a väčšina budov bola zbúraná.[5] Mešita ostala stáť do roku 1928, kedy bola zničená v dôsledku Čirpanského zemetrasenia.[9] Jediná budova, ktorá ostala z komplexu stáť bola sála pre rituálne tance.[2][5] Budova bola prázdna a renovovaná bola až v období druhej polovice 20. storočia.[6][2][5] V súčasnosti sa v budove nachádza reštauračný komplex, ktorý je vybudovaný v orientálnom perzskom štýle.[1][6][2][4][5] Reštaurácia v komplexe pôsobí od roku 1974.[5] V roku 1998 získala budova štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[7]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Jedná sa o jedinú moslimskú religióznu stavbu, ktorá sa nachádza vo vrcholových partiách tzv. Trojpahorčia,[1][6][5] ktoré bolo inak vždy kresťanskou štvrťou.[6][5] Stavitelia komplexu nie sú známi, ale na základe viacerých použitých staviteľských prvkov, ako aj skutočnosti, že budova bola postavená tak, aby architektonicky zapadala medzi okolité obrodenecké domy, sa predpokladá, že autormi boli bulharskí staviteľskí majstri.[3][2]
Celý kláštorný komplex zaberá plochu približne 1 258 m².[9] Kláštorný komplex pozostával z viacerých budov.[1][4] Jednalo sa o malú mešitu[1][4] postavenú na mieste až po oslobodení Bulharska,[4] sálu pre vykonávanie dervišských rituálnych piesní a tancov – tzv. semachane a komplex obytných budov.[1] Predovšetkým obytné budovy sa vyznačovali bohatou výzdobou v podobe malieb na stenách (prevládali motívy vtákov, kvetov a ovocných plodov) a drevorezbou na stropoch.[1]
V súčasnosti je jedinou zachovanou budovou z pôvodného komplexu sála pre rituálne tance.[2] Táto budova pochádza zo začiatku 19. storočia a je takmer štvorcového pôdorysu.[2] Stavba dosahuje dĺžku štrnásť metrov a šírku šestnásť metrov.[2][3][9] Originálny interiér budovy ostal až do súčasnosti sčasti zachovaný.[3] Vnútorný pôdorys sály je v tvare osemuholníka.[3][4] Je vyhraničený ôsmimi nosnými dubovými stĺpmi,[2][3][4] ktoré od samotného stropu oddeľuje tzv. holkel, ktorý je na miestach medzi stĺpmi zdobený maľbou. Maľbu predstavujú girlandy a celkovo osem medailónov v ktorých sú vpísané citáty z Koránu.[2] Strop je zdobený drevorezbou,[4][2][3] pričom najvýznamnejším prvkom je rezba slnka nachádzajúca sa v strede stropu.[2][3] Steny budovy nie sí zdobené.[3]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[7]
Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 25 z roku 1998, pričom ako dôvod ochrany boli uvedené umelecká a architektonická hodnota budovy. Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Mevlevi Chane (bulh. Мевлеви Хане).[7]
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Podzemnou časťou budovy prechádza stena bývalej akropole zo 6. storočia z obdobia panovania byzantského cisára Justiniána.[1][2]
- Dôvodom prečo bolo Mevlevi chane postavené ako jediná moslimská religiózna budova na teritóriu kresťanskej štvrti, bola s najväčšou pravdepodobnosťou skutočnosť, že rád tancujúcich dervišov vyznával neortodoxnú formu islamu na teritóriu krajiny, kde bol oficiálnou formou sunnitský islam,[6][5] pričom neortodoxné formy islamu boli považované za herézu.[5]
- Severne od budovy sály pre rituálne tance boli pri archeologických vykopávkach v 70. rokoch 20. storočia odkryté zvyšky múrov a budov antického mesta. Niektoré tieto časti sú dnes exponované v podzemnej sále, ktorá sa nachádza v priestore pod dvorom kláštorného komplexu.[2][9]
- Stavba predstavuje pre Bulharsko ojedinelý príklad neortodoxnej moslimskej religióznej architektúry.[3]
- Do súčasnosti zachovaná ceremoniálna sála slúžila okrem miesta pre výkon samotného mystického tanca pre tzv. zikr – meditatívne pripomínanie „Božích mien“.[3]
- Predpokladá sa, že rád tancujúcich dervišov Mevlevi zanikol niekedy začiatkom 20. storočia.[8] Príslušníci rádu Mevlevi sa hlásili k odkazu[8][1] Mohammada Dželadeda,[8] nazývaného peržanmi Rumi,[8][1] ktorý patril k významným básnikom 12. storočia.[8]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
pohľad na západnú fasádu areálu z juhu -
pohľad na západnú fasádu areálu zo severu -
celkový pohľad na nádvorie komplexu s ceremoniálnou budovou -
pohľad na juhozápadný koniec areálu so vstupnou budovou -
pohľad na severozápadný koniec areálu -
pohľad na centrálnu časť západnej fasády -
pohľad na centrálnu časť ceremoniálnej budovy pre dervišské tance -
pohľad na vstup do areálu v juhozápadnom rohu komplexu -
pohľad na vstup do areálu v severozápadnom rohu komplexu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u RAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 255. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x PIŽEV, Aleksandăr. Starijat Plovdiv. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 48 s. ISBN 9545793368. S. 13 – 14. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 369. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m STAMOV, Stefan prof. d-r arch. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov. 2016. 516 s. 326. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni. A Guide to Millenial Plovdiv. Free Speech International Foundation. 2019. 192 s. ISBN 9786199131213. S. 105. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Prof. Hristo. Pătevaditel za Osmanska Bălgarija. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia: Vagabond Media. 2012. 214 s. ISBN 9789549230666. S. 104. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e mc.government.bg
- ↑ a b c d e f g h i j k l plovdivtime.bg
- ↑ a b c d e f plovdivnow.bg
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mevlevi Chane
