Michail Ivanovič Kalinin
| Michail Ivanovič Kalinin | |
.jpg) | |
| Narodenie | 19. november 1875 Verchňaja Troica, Tverská gubernia, Rusko |
|---|---|
| Úmrtie | 3. jún 1946 (70 rokov) Moskva, ZSSR |
| Národnosť | ruská |
| Manželka | J. I. Kalininová |
| Deti | synovia: Valerian a Alexandr dcéry: Julia a Lidia |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Michail Ivanovič Kalinin |
Michail Ivanovič Kalinin (* 19. november 1875 - † 3. jún 1946) bol ruský revolucionár a sovietsky politik. Od roku 1919 do svojej smrti roku 1946 formálne najvyšší predstaviteľ Sovietskeho štátu. Od roku 1926 člen Politbyra Ústredného výboru Komunistickej strany ZSSR, predstaviteľ najužšieho kruhu spolupracovníkov okolo J. V. Stalina.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal z roľníckej rodiny. Absolvoval základnú 4-ročnú školu a od roku 1896 pracoval ako robotník v Putivlskej továrni v Petrohrade. Aktívne pôsobil v robotníckom socialistickom hnutí. V rokoch 1905-1907 sa zúčastnil prvej ruskej revolúcie.
V roku 1906 sa oženil s Estónkou Jekaterinou Lorbergovou (1882–1960).
V roku 1912 bol zvolený za člena Ústredného výboru Ruskej sociálno-demokratickej strany pracujúcich. Podieľal sa na zakladaní novín Pravda. Počas februárovej revolúcie v roku 1917 bol jedným z hlavných vodcov vzbúrených robotníkov a vojakov v Petrohrade. Počas občianskej vojny sa venoval agitačno-propagandistickej činnosti. Od roku 1919 predseda Všeruského Ústredného výkonného výboru, od decembra 1922 predseda Centrálneho výkonného výboru ZSSR. Od januára 1938 predseda Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR.
V 30. a 40. rokoch patril medzi najbližších spolupracovníkov J. V. Stalina. Na poste formálnej hlavy Sovietskeho štátu však fakticky nemal žiadne právomoci.[1] Bol jediný zo Stalinových spolupracovníkov, ktorý pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny, tento fakt Strana využívala aj pre propagandisitické účely, pre získanie sympatii obyvateľov vidieka. Podieľal sa na viacerých represiách voči vedúcim príslušníkom Komunistickej strany, štátu, armády, vedy a kultúry i bežným občanom krajiny. Kalinin si zrejme bol vedomý okolností čistiek a vo viacerých prípadoch sa snažil obvineným pomôcť. Zachránil napr. neskoršieho maršala L. Govorova, svojho priateľa revolucionára A. Enukidzeho však už pred zastrelením nezachránil. Podľa niektorých názorov bol Kalinin v neskoršom období iba pasívnou postavou podpisujúcou vládne dokumenty, dokonca aj v prípadoch, keď bol menovaný do rozhodovacích funkcií rôznych komisií jeho názor ostatní politici nebrali na vedomie.[2]
V roku 1938 NKVD zatklo jeho ženu Jekaterinu, ktorá bola držaná vo väzbe až do roku 1946. Prepustená bola krátko pred manželovou smrťou.
Na poste predsedu prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR sa počas druhej svetovej vojny podieľal na príprave viacerých dôležitých zákonov. Jeho podpis sa spolu s podpismi ďalších sovietskych predstaviteľov nachádza aj na rozkaze na likvidáciu poľských dôstojníkov zaistených po obsadení východného Poľska (tzv. Katyňský masaker).
19. marca 1946 bol pozbavený funkcie predsedu Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR pre pokračujúce zdravotné problémy. Zomrel 3. júna 1946 v dôsledku rakoviny žalúdka.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Kalinin, Michail Ivanovič, Megaenciklopedia Kirilla i Mefodia [online]. megabook.ru, [cit. 2013-12-29]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Chruščov, S. (Ed.). Memoirs of Nikita Khrushchev: Statesman: 1953-1964. Pennsylvania State University Press, 2007, s. 488.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michail Ivanovič Kalinin
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Калинин, Михаил Иванович na ruskej Wikipédii.