Michajlo Ľvovič Zinčenko
 |
Podľa názoru niektorých redaktorov by sa mal tento článok presunúť na názov Mychajlo Ľvovyč Zinčenko. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii. |
| Mychajlo Ľvovyč Zinčenko | |
| ukrajinský vojenský dôstojník, poručík | |
.jpg) | |
| Rod. meno | Михайло Львович Зінченко |
|---|---|
| Narodenie | 22. máj 1893 Rojišče, Ukrajina |
| Úmrtie | 12. marec 1963 (69 rokov) Dubnica nad Váhom, Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Michajlo Ľvovič Zinčenko |
Mychajlo Ľvovyč Zinčenko (ukr. Михайло Львович Зінченко, * 22. máj (4. jún) 1893, Rojišče, Ukrajina – † 12. marec 1963, Dubnica nad Váhom, Slovensko) bol poručík, účastník Ukrajinskej revolúcie v rokoch 1917 – 1921, dôstojník Armády ULR, zúčastnil sa bojov za nezávislosť Ukrajiny v roku 1920.
Služba v ruskej armáde
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1912 do roku 1917 slúžil v ruskej armáde. Bojoval na frontoch Prvej svetovej vojny. Účasť v bitkách: december 1914 - január 1915 na rusko-tureckej hranici pri meste Sarıkamış a dedine Karahan, máj 1915 na rusko-rakúsko-uhorskej hranici pri meste Sokal.
Odmeny: Rád sv. Anny 4. stupňa s nápisom „Za odvahu“ a sv. Stanislausom 3. stupňa s mečmi.
Ukrajinská revolúcia
[upraviť | upraviť zdroj]Na jar 1918 organizoval v obci Rojišče voľby delegátov na ukrajinský zjazd poľnohospodárov v Kyjeve a zúčastnil sa na ňom. V auguste toho roku nastúpil na polytechnický inštitút v Kyjeve na poľnohospodársku fakultu. 23. júna 1920 bol zadržaný boľševikmi a odsúdený na odoslanie do koncentračného tábora.
Od 1. novembra 1920 vstúpil do armády Ukrajinskej ľudovej republiky. Účasť v bitkách: pri dedinách Mykulyneckyj Rižok (13. novembra 1920), Golenyščenskyj Majdan a Mykolajiv (20. novembra 1920). Po internácii bol v táboroch v Poľsku. V septembri 1921 bol prepustený z armády, aby pokračoval v štúdiu.
Emigrácia
[upraviť | upraviť zdroj]V októbri 1921 – máj 1922 študoval na poľnohospodárskej akadémii v Berlíne. Od mája 1922 žil v Prahe. Vstúpil do Českého vysokého učení v Prahe, kde študoval poľnohospodárske inžinierstvo. Štúdium ukončil 17. júna 1926.
Pracoval vo Vígľaši. 21. februára 1941 sa oženil s Julianou Novákovou. V roku 1946 mali dcéru Oksanu. Od roku 1949 do roku 1953 pracoval v Bolešove. V roku 1953 sa presťahoval do Dubnice nad Váhom, kde zomrel 12. marca 1963 a bol pochovaný na mestskom cintoríne.
S vyhlásením nezávislosti ukrajinského štátu 30. októbra 1997 bol rehabilitovaný.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Hrob na mestskom cintoríne v Dubnici nad Váhom[nefunkčný odkaz]
- Náhrobok poručíka Zinčenka M.L..
- Video Náhrobku poručíka Zinčenka M.L.z Dubnice nad Váhom
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Ляшев О. Роїщани в Українській революції. Михайло Зінченко. – Чернігів, 2018.
- Кобела Адольф Стражденне життя українського біженця. Михайло Зінченко – український біженець, видатний сільськогосподарський спеціаліст // Нове життя (газета русинів-українців Словаччини). – 20.12.2013.
- https://jankvasnicka.blog.sme.sk/c/480198/zincenko-michal-lvovic.html
- Pamätná tabula inštalovaná v rodnej obci Roišče v Černogovskej oblasti