Michal Bosák
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (23. 2. 2025) |
| Michal Bosák | |
 Michal (Michael) Bosák (cca 1920) | |
| Narodenie | 10. december 1869 Okrúhle |
|---|---|
| Úmrtie | 18. február 1937 (67 rokov) Scranton, Pennsylvania, USA |
| Odkazy | |
| Commons |  Michal Bosák |
Michal Bosák (* 10. december 1869, Okrúhle – † 18. február 1937, Scranton, Pensylvánia, USA) bol slovenský bankár rusínskeho pôvodu a krajanský pracovník, pôsobiaci v USA.
Detstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Michal sa narodil 10. decembra 1869 v obci Okrúhle. Bol najstarším synom manželov Michala a Anny. Už od útleho veku pracoval ako bežný sedliak. Navštevoval jednoduchú základnú školu v Radome, v ktorej neboli ani lavice ani podlaha. Do školy chodil iba v zime, pretože v lete musel pracovať na poli. Do školy si so sebou nosieval tabuľku, katechizmus, čítanku a polená na zakúrenie. V škole sa naučil čítať, písať a počítať.
Odchod do Spojených štátov
[upraviť | upraviť zdroj]Odchod zo Slovenska
[upraviť | upraviť zdroj]Kraj, v ktorom Bosák vyrastal bol veľmi chudobný na úrodu, nemal žiadny priemysel a pracovných príležitostí bolo málo. Preto sa Michal vo veku 16 a pol roka rozhodol vycestovať do Spojených štátov. Otec spoločne s mamou ho vystrojili na cestu, pričom strýko mu vložil do vrecka jeden dolár so slovami: „Možno sa ti zíde, až tri bude veľká núdza." Otec mu ešte povedal: „Nikdy sa neopi, syn môj, staršiemu úctu daj a Boha sa drž." Na železničnej stanici v Prešove sa spriatelil s ďalšími. Spolu cestovali cez Poľsko až do Hamburgu. Na loď brali len tých, ktorý vedeli čítať a písať. Tieto zručnosti Michal nadobudol v škole v Radome a tak mohol nastúpiť na loď. [1]
Príchod do Spojených štátov
[upraviť | upraviť zdroj]Po troch týždňoch plavby loďou, na ktorej robil kuriča pricestoval do New Yorku, kde mu v nocľahárni v Castle Garden ukradli jediný dolár od strýka. Našťastie cestovný lístok mal do Hazeltonu v Pensylvanií, kde žilo veľa Slovákov z jeho rodiska. Ako mnoho prisťahovalcov aj Bosák začínal pracovať na breke - zariadeniu na preberanie a triedenie uhlia. Túto prácu vykonával v Stocktone v Pensylvánií. Za túto prácu dostával 75 centov denne.[1] Na tejto pozícií sa začínal učiť baníckemu remeslu. Neskôr pracoval ako baník v spoločnosti Pardie Coal v Hazeltone za 90 centov a neskôr v spoločnosti Cox Coal Co. v Driftone za 1,25 dolára denne. Nebola to zrovna práca, ktorú Bosák chcel vykonávať celý život a obzeral sa aj po iných pracovných príležitostiach. Mal šťastie keď si jeho šéf všimol, že kôň, s ktorým Bosák pracoval v bani v podzemí a bez svetla vydržal oveľa viac ako iné kone. Bosák mu vysvetlil, že vyrastal pri koňoch a pravidelne ich kúpal, preto kúpal aj tohto v bani a z jedálne bral ostatky jedla, ktorými ho prikrmoval. Bosák sa jeho šéfovi pozdával a presunul ho z podzemia. V roku 1888 Bosák pracoval ako zmenár pri stavbe novej železnice a zarábal 1,5 dolára denne.[1]
Práca pre Slovákov, sobáš a vlastný podnik
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1890 sa presťahoval do blízkeho Feelandu, kde mal obchod so zmiešaným tovarom pán Čajka, tiež rodák z východného Slovenska. Michal sa stal jeho obchodným pomocníkom. Čajka sa veľmi pýšil svojimi koňmi, nerád ich zveroval niekomu inému, ale Bosák si u neho vybudoval veľkú dôveru a tak mu ich zveril na rozvážanie piva. Raz sa mu tieto kone splašili, jeden sa odtrhol a ušiel, druhý spadol aj s vozom a zabil sa. Bol to samozrejme koniec práce Bosáka pre starého Čajku. Nové zamestnanie si našiel u obchodníka s pivom, Michala Zemányho. Aj pre neho rozvážal po okolí pivo. Takto sa Bosák dostaval do styku s rôznymi prisťahovalcami so Slovenska. Počas tejto práce stretol Zuzanu Hudákovú, do ktorej sa zamiloval. 9 mája 1981 uzavrel so Zuzanou sobáš v kostole v Hazeltone a bola mu vernou manželkou až do konca jeho života. Zemány si chválil Bosakovú prácu pretože bol neobyčajne talentovaný obchodník, ktorý sa vedel príjemne prihovoriť a dobre predávať. Ambície byť lepším ho donútili vytvoriť si vlastný obchod. Podomový obchodník Schwarz Michalovi poradil, že na začatie vlastného obchodovanie je Olyphant oveľa lepšou lokalitou ako Freeland alebo Hazelton. Michal si od neho dal poradiť.
S malými úsporami sa v roku 1893 Michal pustil do obchodu v Olyphante, kde odkúpil malú krčmu od Glinského. O podnik sa starala jeho manželka Zuzana. Olyphant bol v tých rokoch centrom "uhoľnej okolice". V meste sa nachádzalo veľa prisťahovalcov rozličných národností. Žilo tam niekoľko tisíc Slovákov, väčšina z nich bez rodín. V sobotu po výplate v meste ožili všetky krčmy, Bosákova nevnímajúc. Vo svojej krčme Bosák vykonával aj národnobuditeľskú prácu.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Roku 1893 sa usadil v Olyphante, kde si otvoril vlastnú krčmu, neskôr veľkoobchod s vínom. Vo voľnom čase si dopĺňal vzdelanie a získaval si dôveru slovenských prisťahovalcov, ktorí sa na neho obracali s pomocou, najmä pri finančných transakciách a zabezpečovaní lodných lístkov.
V roku 1897 založil súkromnú banku Michael Bosak Private Bank a agentúru lodných spoločností. V roku 1902 sa stal členom predstavenstva First National Bank v Olyphante a o niekoľko rokov aj jej prezidentom. Ako prezident banky sa 25. júna 1907 podpísal na americkú desaťdolárovku. Roku 1908 sa presťahoval z Olyphantu do blízkeho Scrantonu a aj tu si otvoril súkromnú banku a cestovnú agentúru. Roku 1912 založil so Slovákmi Slavonic Deposits Bank vo Wilkes-Barre a štyri roky bol jej prezidentom. Roku 1915 založil vlastnú banku Bosak State Bank v Scrantone. Banka sa stala najväčšou slovenskou bankou v USA. Úspechy jeho bánk mu priniesli uznanie amerických finančníkov a členstvo v správnych radách starých amerických bánk.
Popri bankovej a obchodnej činnosti sa angažoval v krajanskom hnutí. Bol pokladníkom a neskôr predsedom finančnej komisie Prvej slovenskej katolíckej jednoty. Počas prvej svetovej vojny organizoval miliondolárovú zbierku "Na agitáciu za samostatnosť Slovenska". Stal sa jedným zo signatárov Pittsburskej dohody z mája 1918. Pracoval v mnohých krajanských spolkoch. Od roku 1920 vydával časopis Slovenská obrana, ktorý vychádzal až do roku 1972. Bol spolutvorcom Slovenskej katolíckej Matice školskej, ktorej predsedom bol v rokoch 1927-1929. V lete 1920 navštívil Slovensko a v rodnej obci dal postaviť školu s podmienkou, že v obci nebude krčma. Prispel vysokými sumami na vojnou poškodený kostol v Stropkove či na Červený kríž.
31. augusta 1920 vznikla v Bratislave Americko-slovenská banka, kde mala Bosak State Bank 60% podiel. Banka začala svoju činnosť s deviatim filiálkami, neskôr ich bolo 12. Budova filiálky v Prešove, postavená v secesnom štýle, je dodnes známa ako "Bosákova banka". V roku 1929 mali jeho finančné podniky hodnotu 12-15 miliónov dolárov. Po vypuknutí hospodárskej krízy však roku 1931 skrachovali. Tesne pred smrťou sa 3. februára 1937 ešte zúčastnil na prijatí delegácie amerických Slovákov prezidentom USA Franklinom D. Roosveltom. Zomrel 18. februára 1937 v čakárni zubného lekára v Scrantone.
Roku 1976 bol pri príležitosti dvestoročnice USA zaradený medzi štrnásť najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michal Bosák
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BOSÁK, Martin - BOSÁK, Rudolf: Michal Bosák – americký bankár zo Šariša. (Prešov, Ibis Publishing, 1997) ISBN 8096704842
- BOSÁK, Martin: Slovák s podpisom na dolárových bankovkách : Vznik Americko-slovenskej banky v roku 1920. In: Historická revue, roč. XXXI, 2020, č. 11, s. 62 – 65.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Spoločnosť Michala Bosáka Archivované 2007-08-20 na Wayback Machine
- Záznam o narodení a krste v matrike pre obec Okrúhle
- ↑ a b c BOSÁK, Martin. Michal Bosák. II.. vyd. Prešov : Spoločnosť Micahala Bosáka, Prešov, 2001. ISBN 80-968607-9-8. S. 17.