Preskočiť na obsah

Milan Michal Harminc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Michal Milan Harminc)
Milan Michal Harminc
slovenský architekt
Milan Michal Harminc
Milan Michal Harminc
Dielo
Významné stavbyHlavná budova Slovenského národného múzea, Kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej
Osobné informácie
Narodenie7. október 1869
 Kulpín, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie5. august 1964 (94 rokov)
 Bratislava, Česko-Slovensko
Odkazy
Spolupracuj na Commons Milan Michal Harminc
(multimediálne súbory na commons)
Milan Michal Harminc, Hlavná budova Slovenského národného múzea
Milan Michal Harminc, busta v Kulpíne, Srbsko

Milan Michal Harminc[1][2] (* 7. október 1869 Kulpín, Rakúsko-Uhorsko – † 5. august 1964, Bratislava) bol slovenský architekt, jeden z najaktívnejších. Patril k tzv. „prvej generácii slovenských architektov“. Ako projektant a staviteľ bol činný 65 rokov (1886 – 1951).

Naprojektoval vyše 300 budov v Európe, z toho 171 na Slovensku. Postavil 108 kostolov (resp. chrámov) pre všetky konfesie.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo a štúdium

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Kulpíne pri Petrovci v Báčskej župe v Srbsku. V Kulpíne skončil základnú školu. Medzi rokmi 1881 a 1882 študoval na nemeckej škole v Buľkesi, teraz Maglić v Srbsku a v rokoch 1882 – 1883 na nemeckej akadémii v Novom Sade. Po absolvovaní Nemeckej obchodnej akadémie v Novom Sade pôsobil u svojho otca ako pomocník. Práve tu sa naučil rysovať staviteľské plány. Študoval stavebné konštrukcie ohľadom ktorých začal prezentovať vlastné nápady a riešenia.

Prax a pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Neskôr odišiel do Budapešti, kde sa presadil ako autodidakt. V roku 1887 vstúpil do Slovenského spolku. Bol jeho aktívnym členom. Pôsobil ako knihovník a neskôr aj ako predseda, tiež sa staral o spevokol, či divadelný krúžok – všestranne podporoval slovenský život. Vďaka tomu sa bližšie zoznámil aj so slovenským národným hnutím. Po absolvovaní vojenskej prezenčnej služby pracoval pre viacerých staviteľov a firmy napr.: u Jána N. Bobuľu, vo firme Schikedanz a Herzog (1894 – 1896), tiež vypomáhal architektovi Kauserovi.

Po nadobudnutí mnohých skúseností si ako dvadsaťosemročný 1. apríla 1897 založil vlastnú projekčnú a staviteľskú kanceláriu v Budapešti. Mal už na to isté prevádzkové predpoklady a vytvoril si vlastný okruh spolupracovníkov. Na začiatku sa venoval predovšetkým projektovaniu obytných a rodinných domov – na Slovensku najmä v Turci a Liptove. V roku 1902 v Liptovskom Mikuláši navrhol vilku pre Dr. E. Stodolu v duchu romantického secesného folklorizmu. Navrhol aj zopár kostolov, administratívnych, či kultúrnych stavieb. Murársku a tesársku majstrovskú školu vykonal v roku 1904. O štyri roky neskôr zložil staviteľskú skúšku a získal kvalifikáciu a titul staviteľa. V tom istom období spoznal vo Viedni Annu Holcovú zo Žiliny, s ktorou sa aj oženil v roku 1904 v Žiline [3] .

V roku 1914 zmenil svoje pôsobisko a presťahoval sa na Slovensko do Liptovského Mikuláša, kde v rokoch 1916 – 1918 vlastnil projekčnú a staviteľskú firmu. Bol presvedčený, že práve tu sa bude sústreďovať celý slovenský život. V 1920 bol zvolený za člena Ústredne všetkých staviteľských korporácii a v rokoch 1921 až 1923 pôsobil ako predseda Organizačnej jednoty staviteľov Slovenska. V tomto období (1922) sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval ako samostatný architekt až do ukončenia aktívnej projektovej činnosti v roku 1951. V 1953 bol menovaný prvým čestným členom Zväzu slovenských architektov. Zomrel ako 94-ročný 5. augusta 1964 v Bratislave.

Význam

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský národ už pred prvou svetovou vojnou účinkoval na širokom poli tvorivých činností, nie len na poli literárnom, ale i na poli stavebníctva. Jeho dielo je príkladom rozvoja architektúry od klasicizmu po súčasnú architektúru funkcionalizmu. Vyrastal v Budapešti kde sa ako sedemnásťročný mladík svojou prácou, talentom a snahou o vzdelanie dopracoval od robotníckeho zamestnania, cez stavebnícke skúšky po skúseného tvorcu slovenskej architektúry. Na Slovensku staval monumentálne objekty pozdvihujúc sebadôveru slovenského ľudu a svojou činnosťou ovplyvnil mladšie generácie architektov. Staval monumentálne banky, múzeá, sanatóriá, školy, nemocnice, administratívne budovy a tiež kostoly pre mnohé konfesie, ktoré tvoria značnú časť jeho diela v rozmanitých štýloch až po funkcionalizmus s jednoduchosťou masy a jej členenia.

Život v skratke

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Narodil sa 7. októbra 1869 v srbskom Kulpíne ako jedno z ôsmich detí Pavla Harminca a Johanny, rod. Čapelovej.
  • V rokoch 1881 – 1883 chodil na nemeckú školu v Bulkese a obchodnú akadémiu v Novom Sade.
  • Roku 1886 odišiel do Budapešti, kde do roku 1897 pracoval postupne vo firme Neuschloss, u staviteľa Jána Nepomuka Bobulu a architekta Alberta Schikedanza. Stal sa členom tunajšieho Slovenského spolku.
  • Roku 1897 si v Budapešti založil vlastnú staviteľskú kanceláriu.
  • Roku 1904 sa oženil s Annou Holcovou. Rok po roku sa im narodili synovia Milan (budúci architekt), Ivan (budúci právnik) a dcéra Oľga.
  • Roky 1906 – 1907 – stavba rímskokatolíckeho kostola v Černovej, ktorý projektoval
  • Roku 1908 získal staviteľský diplom za návrh budovy Slovenského národného múzea v Martine.
  • Roku 1915 sa presťahoval do Liptovského Sv. Mikuláša, kde si otvoril projekčnú a staviteľskú kanceláriu.
  • Roku 1916 projektoval Szontághovo sanatórium Palace v Novom Smokovci.
  • Roku 1920 sa stal členom Ústredia stavebných korporácií.
  • V rokoch 1921 – 1923 bol prvým predsedom Organizačnej jednoty staviteľov pre Slovensko. V tom čase už býval v Bratislave.
  • Roku 1925 projektoval budovu Tatra banky v Bratislave.
  • Roku 1928 projektoval hotel Carlton a Zemědelské múzeum (neskôr SNM) v Bratislave, ktorého priečelie sochársky dotvoril František Úprka.
  • Roku 1931 projektoval novú budovu SNM v Martine.
  • Roku 1932 podľa jeho projektu realizovali nové sanatórium Palace Dr. Szontágha v Novom Smokovci.
  • Roku 1934 projektoval evanjelický kostol na Legionárskej ulici v Bratislave.
  • Roku 1936 dokončili ním projektovaný Dom slovenskej ligy s pasážou a kinom v Bratislave.
  • Roku 1952 dokončili ním projektované vojenské sanatórium v Novej Polianke
  • Roku 1953 sa stal čestným členom Zväzu slovenských architektov.
  • Zomrel 5. augusta 1964 v Bratislave, kde je na Evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne aj pochovaný.

Činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1886 – 1890 : práca vo firme Neuschlos
  • 1893 – 1894 : kreslič a projektant u Jána N. Bobulu
  • 1894 – 1897 : u architekta A. Schikedanza
  • 1897 – 1915 : majiteľ projekčnej a staviteľskej kancelárie v Budapešti
  • 1915 : v Liptovskom Mikuláši
  • 1922 – 1951 : architekt v Bratislave

Tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

M. M. Harminc bol asi najproduktívnejším architektom 20. storočia. Premeny architektúry konca 19. stor. a prvej polovice 20. storočia sú viditeľné v jeho vyše tristo projektoch, ktorých je autorom. Ich hodnota nie je v tvorbe nového architektonického tvaroslovia. Bol majstrom v používaní adekvátneho tvaroslovia a celkového pôsobenia svojej budovy v danom prostredí, hlavne v mestskom. Jeho tvorbu možno rozdeliť do troch období, kde možno identifikovať znaky troch výtvarných prúdov európskej architektúry.

Prvé obdobie

[upraviť | upraviť zdroj]

Patria sem jeho počiatky a tiež činnosť pred prvou svetovou vojnou, keď za rakúsko-uhorskej monarchie pôsobil v Budapešti. V tomto období väčšinou projektoval rodinné domy a vilky, zopár menších administratívnych i kultúrnych budov a kostoly. Po výtvarnej stránke je jeho tvorba ovplyvnená romantizujúcim pseudohistorizmom. Prešiel od používania štukových dekoratívnych článkov na priečeliach k skladbovému zjasneniu a zjednodušeniu.

Rodinné domy, vily a nájomné domy

[upraviť | upraviť zdroj]

Pred vojnou postavil v Budapešti asi 45 domov.

  • Dom Aladára v Budapešti (1897 – 1898) – typický príklad reprezentatívneho nájomného domu. Ide o voľne stojacu dvojposchodovú budovu s manzardovou strechou postavenú v konštrukčnom a dispozičnom trojtrakte. Fasády sú riešené rozdielne. Kým bočné a zadná sú jednoduché a hladké, uličná fasáda je bohato zdobená s prvkami pseudobarokového historizmu.
  • Nájomný dom pre A. Bulyovszkého, Budapešť (1899 – 1901)
  • Nájomný dom Pála Joanovicsa, Budapešť (1901 – 1902)
  • Dom Zimányho, Dolný Kubín (1902)
  • Slovenský dom Dr. Stodolu, Liptovský Mikuláš (1902) – vila, ktorej dal romantický vzhľad zdrobneného zámku. Tento dojem umocnil dominujúcou vežičkou, ktorou vedie hlavný vstup priamo do spoločenských priestorov prízemia. Vila bola vsadená do pekného parkového prostredia. Nachádzal sa v nej aj parkový domček vo folkloristickom štýle.
  • Dom Dr. Markoviča, Nové Mesto nad Váhom (1904)
  • Nájomný dom pre J. Kellera, Budapešť (1906)
  • Dom Dr. J. Kohúta, Martin (1908)

Verejné stavby

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Bývalá Slovenská banka v Ružomberku (1901 – 1902)

Jeho cesta k funkcionalistickej architektúre viedla všetkými prejavmi architektonickej tvorby druhej polovice 19. storočia. Práve na stavbe Slovenskej banky pokračoval vo svojej neozdobnej architektúre. Vlastná tvorba je podriadená požiadavkám praktického použitia, účelnosti a hlavne oslobodenie od ornamentiky. Tento nový smer, dodatočne nazvaný racionalizmus, vyhovoval životným pocitom novej spoločnosti.

Vzniku banky predchádzalo úsilie Jozefa Houdka, ktorý patril k zakladateľom priemyslu a bankovníctva v tomto regióne. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Továrne na drevovinu v Ružomberku, spoluzakladateľ Slovenskej papierne a Ružomberského úverového spolku (1879), z ktorého sa vyvinula Slovenská banka.

Táto stavba je jednou z najstarších stavieb v Ružomberku a patrila rodine Houdkovej. Tu sa narodila spisovateľka a prekladateľka Bohdana Makovická-Škeltétyová, manželka Jozefa Škultétyho. Ďalej sa tu narodil aj politik, publicista a národovec Ing. Ivan Houdek. Dom patril k významným strediskám slovenského národného života.

Dnešnou novou funkciou budovy je knižnica. Výhodou tejto knižnice je hlavne to, že sa nachádza v strede mesta na pešej zóne v tichom prostredí.

  • Biskupský palác, Vršac (Juhoslávia, dnes Srbsko) (1903 – 1904) – rezidencia srbského pravoslávneho biskupa postavená ako jednoloďový obdĺžnikový dvojtrakt. Hlavné priečelie je po výtvarnej stránke riešené v pseudoštýle barokového klasicizmu. Celá stavba pôsobí tektonicky vďaka pevnému podkladu – prízemie s vodorovnými škárami, a opticky odľahčenému poschodiu s hladkými stenami
  • Okresný súd, Myjava (1904 – 06)
  • Slovenské národné múzeum, Martin (1905 – 08)- ide o tzv. „staré“ múzeum v Martine. Na túto stavbu bola vypísaná súťaž, ktorú Harminc vyhral. Skladba vhodne poukazuje na výstavno-vedecký ráz, študijnú a pracovnú prevádzku muzeálnej činnosti. Dispozične a výtvarne vyrovnané riešenie. V prízemí sú umiestnené pracovné priestory a až na podlaží sú výstavné priestory. Hlavné priečelie obsahuje prvky klasicizujúcich architektonických článkov. Vstup je rámovaný klasicizujúcim portikom.
  • Tatra banka, Martin (1910)
  • Slovenská hospodárska banka, Trnava (1914 – 15)

Školy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Hybe (1902)
  • Skalica (1912)
Pobedim (1904)

Chrámy

[upraviť | upraviť zdroj]
Kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej v Ružomberku.

Druhé obdobie

[upraviť | upraviť zdroj]

Sa začalo v roku 1915, potom čo sa Harminc presťahoval na Slovensko. Po politických a spoločenských zmenách, patri Harminc k architektom, ktorým sa dostáva veľa projekčných možností. Od vplyvov budapeštianskych pseudohistorických a secesných princípov sa viac orientuje na európsku architektúru, ktorej silným zdrojom bolo Nemecko, ktoré prezentovalo výtvarné zásady „modernej oficiálnej monumentality“.

Rodinné domy, vily a nájomné domy

[upraviť | upraviť zdroj]

Verejné stavby

[upraviť | upraviť zdroj]
Sanatórium doktora Szontágha, Nový Smokovec
Bankový palác Tatra banky (dnes Ministerstvo kultúry SR) dokončená v roku 1925
  • Továrenské budovy (garbiareň) Lacko-Pálka, Liptovský Mikuláš (1915/16);
  • Palace sanatórium Dr. Szontágha, Nový Smokovec (1917 – 25)- vytvorený ako mohutný blok. Tvorí ho 5-poschodový blok s murovanými obvodovými stenami. Vnútorne piliere boli zo železobetónu. Kým prízemie je riešené ako konštrukčný trojtrakt, prvé až piate poschodie je vytvorené ako konš. dvojtrakt. Nadviazal na nový typ liečebne s tzv. terasovými balkónmi podľa dr. Sarassona. Do areálu patri aj jednoposchodový hospodársky blok a v roku 1934 bol pristavaný blok pre zamestnancov.
  • Tatra banka, Bytča (1919)
  • domy sporiteľne a mestské domy s ateliérmi, Martin (1921/22)
  • Bankový palác Tatra banky v Bratislave (1922 – 25) – päťposchodová budova s uzavretou dispozíciou, mierne pootvorenej od druhého podlažia. Fasáda bola bohato členená. Okrem banky sa v nej nachádzalo kino a 4 obytné podlažia.
  • Internát VŠP, Nitra (1926 – 28)
  • Zemědelské múzeum (dnes Slovenské národné múzeum), Bratislava (1925 – 28) – budova stojí na lichobežníkovom pôdoryse čo podmienilo aj tvar budovy. Ide o trojposchodovú budovu s nástupným malým čelom natočeným v osi malého námestia pred budovou.
  • hotel Carlton-Savoy (dnes Hotel Radisson SAS Carlton), Bratislava (1928) – prestavba bratislavských pohostinských objektov „U zeleného stromu“. Úlohou, ktorú Harminc splnil, bolo spojiť viac obytných stavieb do jedného celku a vhodne ich komunikačne prepojiť a zarovnať do 5-podlažnej úrovne. Dispozícia celej budovy je hrebienková v tvare písmena E.
  • Okresný úrad (Harmincova budova), Šaľa (1931).

Školy

  • Kráľová nad Váhom (1928)

Kostoly

Tretie obdobie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tu spadá obdobie od roku 1929, ktoré je značne ovplyvnené konštruktizmom a funkcionalizmom – jednoduchosť masy a jej členenia. Ale stále sú viditeľné prvky monumentality.

Rodinné domy, vily a nájomné domy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Vila rodiny Lackovej, Liptovský Mikuláš (1930)
  • vila Lengyel, Nový Smokovec (1931)
  • dom P. Hubku, N. Smokovec (1931)
  • dom M. Fulekovej, Prievidza (1945)
  • Slovenská búda staviteľa Doležala, Skalica (1946)
  • domy sídliska Oravská – dedina pre presídlencov, Trnava (1941, nerealizované) – stavby zoradené v symetrických radoch. Os tvorí ulica sídliska.

Verejné stavby

[upraviť | upraviť zdroj]
  • domov Speváckeho spolku slovenských učiteľov, Trenčianske Teplice (1930)
  • pavilón infekčnej nemocnice, Žilina (1930)
  • lekáreň, Nový Smokovec (1930) – budova postavená pre lekárnika PhMr. Samuela Búľovského. Momentálne nesie meno Villa Gerlach.
  • dostavba kina a hotela Reduta, Poprad (1931)
  • nová budova SNM, Martin (1931)
  • okresný úrad, Poprad (1931)
  • pavilón pôrodnice, Martin (1931 – 38)
  • kúpeľný komplex, Trenčianske Teplice (1. cena v súťaži, nerealizovaný, 1934)
  • Palace Sanatórium, Nový Smokovec (1934) – 5-poschodový trojtrakt s rovnou strechou. Použitý oceľový skelet.
  • dom Slovenskej ligy s kinom a pasážou, Bratislava (1934 – 36) – komplex s oceľovou kostrou, ktorý pozostáva z troch časti: 4-poschodovej, paralelnej 5- poschodovej a priečny trak – pasáž. V prízemiach budov a v pasáži sú umiestnené obchodné priestory. Na prvom administratíva a zvyšok tvoria byty.
  • kúpeľný dom, Lúčky (1934 – 48); Obecný dom a Hasičský dom, Uh. Ves (1937)
  • starobinec, Holíč (1935)
  • Roľnícka vzájomná pokladnica, Trnava (1937)
  • administratívne budovy, Spišská Nová Ves (1938 – 1940)- komplex dvoch nárožných budov.
  • Sirotinec, Holíč (1940)
  • nemocnica Milosrdných bratov, Skalica (1941 – 44 a 1947)
  • sanatórium tbc, Nová Polianka (projekt 1941, realizácia 1947 – 52) – posledný realizovaný projekt

Školy

[upraviť | upraviť zdroj]

Chrámy

[upraviť | upraviť zdroj]

Harminc projektoval výlučne budovy až na pár výnimiek. Patria medzi ne ikonostasy v srbskom pravoslávnom chráme, či niekoľko oltárov v ostatných kostoloch a dve mauzólea: mauzóleum Petra Luppu a dr. Milana Mandiča v Pomázi pri Budapešti.

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Traduje sa, že raz pred príchodom do Tatier sa Harminc telegraficky ohlásil. Bál sa totiž, aby neskoro večer neostal v Poprade bez spoja. Keďže telegram posielal z Budapešti, Szontághov úradník pochopil jeho podpis (harminc, maď. = 30) ako počet prichádzajúcich hostí a poslal k rýchliku primeraný počet kočov. Úradník pristupoval k svojej práci naozaj zodpovedne, a tak Harminca v Smokovci čakalo aj tridsať porcií večere a tridsať postelí.[chýba zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Pamätnica 200 rokov Základnej školy J.A. Komenského v Kulpíne, Kulpín 1996
  2. DULLA, Matúš; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 80-7145-684-5.
  3. FOLTYN, Ladislav: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 - 1939. Bratislava 1993, s. 56 - 58.
  4. HOLČÍK, Štefan: K vzniku budovy Slovenského múzea v Bratislave, ARS, 1985, č. 2, s. 59 - 65.
  5. Katalóg k výstave Milan Michal Harminc 1869 - 1964, výber z autorskej grafickej dokumentácie architektonického diela. Slovenská národná galéria, Bratislava 1991
  6. KENDERA, R.: Ružomberské prechádzky po kultúrnych pamiatkach, Ružomberok 1993, Knižnica rozhľadov po kultúre a umení, s. 31.
  7. KUSÝ, Martin. Architektúra na Slovensku 1848-1918. Bratislava : Bradlo, 1995. ISBN 8071270512.
  8. POHANIČOVÁ, Jana - VODRÁŽKA, Peter: # Harminc. Bratislava : Trio Publishing, 2019. 208 s.
  9. TORAN, E.: Z novších výtvarných dejín Slovenska, Bratislava 1962, s. 327 - 406.
  10. Milan Michal Harminc
  11. http://www.ponvagli.sk/index.php/en-gb/monuments-401/city.418/mausoleum.484

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ HARMINC, Milan Michal. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok III G – H. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. S. 366 – 367.
  2. ↑ Harminc, Milan Michal. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 508.
  3. ↑ Milan Michal Harminc – významný architekt, Spoznávame Žilinu (69. a 71. časť) [online]. Jozef Feiler, Žilina Gallery, zilina-gallery.sk. Dostupné online.
  4. ↑ Farnosť Černová

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan_Michal_Harminc&oldid=7711730“